Výroky
„Som človek rovnako ako ty, nie som o nič lepší než ty. Možno mám istý talent, pokiaľ ide o umenie, skladanie piesní, tanec a drámu a všetky tieto veci v showbiznise, ale keď sa budeme baviť o ľudskosti, som rovnaký ako ty. Takže nie je žiadny dôvod myslieť si, že som lepší, že mám ohromné ego, že lietam v oblakoch.“
„Každý v Hollywoode má plastiku! Neviem, prečo ma kvôli tomu tak osočujú. Tlač to miluje. A ide len o môj nos, vieš. Chcú, aby to bolo všetko. I Elvis mal prerobený nos, Lisa Marie mi to povedala. A oni mi stále nedajú pokoj. To nie je fér.“
„Ja osobne chcem robiť hudbu, ktorá inšpiruje ďalšie generácie. Chcem, aby sa s tím, čo vytvorím, ďalej pracovalo. Už Michelangelo hovoril, že tvoriteľ odíde, ale jeho dielo tu zostane.“
„Znepokojuje ma globálne otepľovanie. Vedel som, že to príde a dúfal som, že si to ľudia uvedomia skôr. Ale nikdy nie je neskoro. Je to ako odchádzajúci vlak. Pokiaľ sa nezastavíme, už nikdy to nezískame späť. Musíme jednať teraz. To som sa snažil hovoriť svojimi piesňami, ako Earth Song alebo We Are The World. Vzbudiť povedomie o týchto veciach. Prial by som si, aby ľudia lepšie poslúchali.“
„Radšej by som si usekol ruku, než by som ublížil dieťaťu.“
„Nemám slov, aby som vyjadril, čo cítim pri čítaní kníh. Trávim veľmi veľa času čítaním, pretože to veľmi milujem. Dokážem sa v tej knižke úplne stratiť a zabudnúť, kde som. Filozofia je môj obľúbený predmet. To, čo je skvelé na čítaní, je, že na jednom riadku môžete naraziť na niečo, čo ste sa snažili vyjadriť celý život, alebo niečo, na čo ste sa snažili prísť celý život.“
„S bratmi sme si boli mimoriadne blízki. Vyvádzali sme všelijaké bláznovstvá a robili veľa kanadských žartíkov sebe navzájom i ľudom, ktorí s nami pracovali. Neboli to príliš drastické šibalstvá – nevyhodili sme napríklad žiadny televízor z hotelového okna, ale na najrôznejšie hlavy vytieklo veľmi veľa vody. Vždy sme čakali, až náš hlavní ochrankár Bill Bray zaspí. A potom sme na hotelových chodbách usporadúvali bláznivé závody v rýchlej chôdzy, vankúšové vojny, pästné zápasy, bitky s holiacou penou, na čo si spomeniete. Vyvádzali sme ako blázni. Z hotelových izieb sme zhadzovali nafukovacie lopty a papierové vrecká naplnené vodou a so záujmom sme sledovali, ako sa dole rozprsknú. Potom sme sa mohli potrhať smiechom.“
„Pretože to vyšlo v novinách, neznamená to, že je to slovo Božie.“
„Obviňujú ma, že som posadnutý túžbou po súkromí, a je to pravda, som. Keď je človek slávny, ľudia na neho civia. Sledujú ho – a je to pochopiteľné, ale nie vždy znesiteľné. Keby ste sa ma spýtali, prečo na verejnosti tak často nosím tmavé okuliare, povedal by som, že sa mi proste nechce pozerať sa stále každému do očí. A týmto spôsobom skrývam aspoň kúsok seba. Keď som mal vytrhnutý zub múdrosti, dal mi zubár chirurgickú masku, mal som ju doma nosiť na ochranu proti bacilom. Ja som tú masku miloval. Bola ohromná – ďaleko lepšia než okuliare – a mňa celkom bavilo ju nejaký čas nosiť. Mám v živote tak málo súkromia, že skryť aspoň kúsoček seba je pre mňa spôsob, ako si od toho všetkého odpočinúť. Možno sa vám to zdá divné, ja viem, ale ja mám svoje súkromie rád.“
„Niekedy mám pocit, ako keby som bol na konci života, mal som osemdesiat a ľudia ma len potľapkali po chrbte. Tak to dopadá, keď človek začína mladý.“
„Prečo proste ľudom nepoviete, že som mimozemšťan z Marsu? Povedzte im, že jem živé kurčatá a o polnoci robím woodoo tance. Uveria všetkému, čo poviete, pretože ste novinári, ale keď to povie Michael Jackson: Som mimozemšťan z Marsu a jem živé kurčatá a o polnoci tancujem woodoo tance, ľudia si povedia: Bože môj, ten Jackson je cvok! Je to šialenec. Nemôžete mu veriť ani slovo!“
„Dokonca i doma sa cítim osamelý. Niekedy sedím v izbe a plačem. Je to pre mňa ťažké – naviazať priateľstvo a o niektorých veciach proste nemôžete hovoriť s rodičmi. Niekedy sa iba tak prechádzam okolo susedstva a dúfam, že nájdem niekoho, s kým môžem hovoriť. Obvykle to ale iba obídem a vrátim sa domov.“
„Môj najväčší strach je, že budem zle citovaný. Jediné slovíčko môže byť vložené do vášho prehlásenia a zmeniť tak úplne význam alebo zafarbenie toho, čo ste chceli povedať. Neskôr ľudia začnú prekrucovať všetko, čo ste povedali a preto odmietam všetky rozhovory. Nemám rád, keď ma zle prezentujú mojim fanúšikom. Chápem, že nezastavím klebety, ale pokiaľ ide o niečo vážne a oni vás zle citujú, tak to je potom veľmi zlé. Takže ak nemôžem byť citovaný poriadne, potom nechcem byť citovaný vôbec.“
„Nie je ľahké ma zobudiť.“
Vo chvíli, keď som predal viac albumov ako Elvis alebo Beatles, začali ma nazývať šialencom, homosexuálom, przniteľom detí. Hovorili, že si bielim pokožku. Čokoľvek, čo otočí verejnosť proti mne. Je to spiknutie. Ja poznám svoju rasu! Keď sa na seba dívam do zrkadla, vidím, že som čierny.“
„Som človek ako každý iný. Keď sa porežem, krvácam. A veľmi ľahko ma uvediete do rozpakov.“
„Niekedy idem von, ale nie veľmi často. Vytvoril som si svoj vlastný svet za bránami svojho domu. Nemôžem ísť do kina, do parku alebo do obchodu, kúpiť si zmrzlinu. To preto žijem tak, ako žijem. Môj svet nie je však len pre mňa. Zdieľam ho so svojou rodinou, priateľmi, kýmkoľvek.“
„S priateľstvom mám problémy. Dosť ľudom neverím. Pre mňa je normálny človek ten, ktorý ku mne beží z davu, aby dostal môj podpis. Úprimne priznávam, že medzi normálnymi ľuďmi sa cítim zvláštne. Som veľmi citlivý človek a robí mi problémy naviazať priateľstvo. Je mi obyčajne podozrivé, keď sa ma ľudia snažia spoznať bližšie.“
„Ako hovorí staré indiánske príslovie: Nikdy nikoho neodsudzujte, kým ste nechodili dva mesiace v jeho mokasínach. Väčšina ľudí ma nepozná, a preto o mne píšu veci, z ktorých väčšina nie je pravda. Často plačem, pretože to bolí a robím si starosti o všetky deti sveta. To pre ne žijem. Keby človek nemohol písať o charaktere, ale len o tom, čo môže dokázať, história by sa nemohla písať. Zvieratá nezabíjajú zo zákernosti, ale pretože chcú prežiť, a tí, čo kritizujú, sú rovnakí, oni chcú vašu krv, nie vašu bolesť. Ale cez to všetko musím byť schopný hľadať vo všetkom pravdu. Ale musím to vydržať kvôli tomu, ktorý ma sem poslal, kvôli svetu, kvôli deťom. Ale majte zľutovanie, pretože už krvácam veľmi dlho...“
„Sláva so sebou prináša osamelosť. Ľudia si myslia, že máte všetko, že môžete ísť kam chcete a robiť čo chcete. Pravdou ale je, že hladujete po úplne základných jednoduchých veciach.“
„Snažím sa myslieť pozitívne. Píšem, tancujem. Snažím sa, aby sa to nedostalo hlboko do mňa. Keby som to neurobil, musel by som sa zblázniť.“
„Na začiatku roku 1985 sme natočili pieseň We Are The World – bolo to na celonočne nahrávacej frekvencii s hviezdným obsadením, ktoré sa konalo po udeľovaní cien American Music Awards. Napísal som ju s Lionelom Ritchiem, keď osm videl hrôzostrašný dokumentárny film o hladujúcich ľudom v Etiópií a Sudáne.. Tou dobou som niekedy žiadal sestru Janet, aby šla do nejakej miestnosti, kde bola zaujímavá akustika, napríklad komory alebo kúpeľni, a začal som jej spievať, iba nejakú notu, rytmizovanú notu. Žiadnu melódiu, nič takého, iba som tak bzučal akýmsi hrdlovým hlasom. A potom som sa jej spýtal: Janet, čo vidíš? Čo vidíš, keď počuješ tento zvuk? A raz povedala: Umierajúce deti v Afrike. Povedal som: Správne. To som ti chcel povedať z hĺbke svojej duše. A z toho sa zrodila We Are The World. Išli sme do nejakej tmavej miestnosti a ja som spieval nejaké noty. Myslím, že toto je preto to, čo by speváci mali byť schopní dokázať. Mali by sme vedieť zapôsobiť i v tmavej miestnosti. Mnohé z toho stratili vinou televízie. Človek by mal vedieť dojímať ľudí bez všetkej pokročilej techniky, bez obrázku, iba zvukom. Ja som stál na javisku, kam až moja pamäť siaha. Poznám kopec tajomstiev, veľa vecí, ako je táto.“
„Dlhé turné ma už nezaujímajú, príliš ma to vyčerpáva. Ale čo mám na turné rád, je, že zlepšuje vaše schopnosti. Ako herci na Broadwayi sa neustále svojou prácou zlepšujú. Trvá veľa rokov, kým sa z človeka stane skvelý umelec. Roky. Nemôžete kohokoľvek postaviť doprostred javiska a očakávať výkon. Je to vo vašom pohybe, ako hýbete rukou, ako pristupujete k mikrofónu a diváci to vidia.“
„Keď ide o moju prácu, mám skutočne dosť sebadôvery. Keď sa pre nejaký projekt rozhodnem, verím v neho na sto percent. A potom do neho naozaj vložím celú dušu. Dal by som za to život. Taký skrátka som...“
„Som čierny Američan a som pyšný na svoju rasu. Som pyšný na to, kto som. Mám v sebe veľa hrdosti a dôstojnosti.“
„Starám sa o to, aby mi bolo dobre zaplatené za to, čo robím. Keď sa pre niečo rozhodnem, dám do toho celé srdce a dušu. Dám do toho všetko a čakám, že mi za to bude zaplatené. Človek, ktorý pracuje, by mal jesť. Je to tak prosté.“
„Nič pre mňa nie je dôležitejšie, než dávať ľudom šťastie, odvádzať ich od ich starostí a problémov...“
„Verím, že v sebe máme veľkú silu, ale nevyužívame svoje mozgy naplno. Váš mozog má dostatočnú silu na to, aby ste dosiahli čohokoľvek, čo budete chcieť.“
„Vážne si myslím, že manželstvo je úžasná vec, keď je dobré pre tých dvoch, ktorých sa to týka. Verím v lásku – veľmi v ňu verím, ako by človek mohol neveriť v to, čo sám vyskúšal! Viem, že jedného dňa nájdem tú správnu ženu a ožením sa. Často sa teším, až budem mať deti, bolo by krásne mať veľkú rodinu, veď ja sám z takej pochádzam. Keď si tak snívam o tej veľkej rodine, predstavujem si sám seba s 13 deťmi. Zatiaľ mi ešte väčšinu času i citového života zaberá práca. Ja proste stále pracujem. Strašne rád tvorím a prichádzam s novými nápadmi. A pokiaľ ide o budúcnosť – que sera, sera. Čas ukáže. Bolo by pre mňa ťažké byť závislý na niekom inom, ale viem si to predstaviť, keď sa dostatočne snažím. Je toho toľko, a toľko práce, ktorá sa musí urobiť!“
„Áno, Wacko Jacko, kde toto začalo? Nejaký Anglický bulvár. Ja mám srdce, mám cit. Cítim, keď mi to robíte. Nie je to pekné, nerobte to. Nie som blázon! Nie som Wacko Jacko, som Jackson.“
„Obvykle som šťastný. Nedovolím ničomu, aby ma položilo. Milujem zvuk vody, vtákov a smiechu, viete. Milujem všetko skutočné, prírodné, nevinné veci. Nikdy by som už nešiel do klubu alebo na párty. To som robil, keď som bol dieťa a už ma to viac nezaujíma.“
„Nikdy som veľmi nejedol. Nikdy som sa v jedle nevyžíval. Samozrejme oceňujem ten dar od Boha – jedlo, ale moja matka si so mnou užila, čo sa týka jedla. Nútila ma jesť. Elizabeth Taylor ma niekedy musela i kŕmiť, pretože ja...viete...mám problém s jedlom, ale snažím sa. Naozaj. Ja jem. Nechcem, aby si ľudia mysleli, že sa trápim hladom, tak to nie je.“
„Keď sa objavím v spoločnosti viacerých žien, urobia zo mňa sexuálneho maniaka. Pokiaľ sa objavím v spoločnosti len jednej ženy, všetci sa ma snažia s ňou oženiť.“
„Môj vzťah k móde je takýto: keď móda niečo zakazuje, ja si to dám. Doma sa nerád vyobliekavam. Natiahnem na seba čokoľvek, v čom mám pohodlie. Kedysi som trávil celé dni v pyžame. Mám rád flanelové košele, staré svete a tepláky, prosté veci. Keď idem von, obliekam sa do živších a jasnejších farieb a vôbec do niečoho elegantnejšieho, ale okolo domu a v štúdiu mi stačí čokoľvek. Nenosím veľmi šperky – obvykle vôbec žiadne – pretože mi prekážajú.“
„Keď máš nejakú schopnosť, tak si to neuvedomuješ, pretože si myslíš, že všetci ľudia majú rovnaký dar. Bol som malý a neuvedomoval som si, že ľudí môj spev inšpiruje, nechápal som, prečo tlieskajú, kričia, plačú. Naozaj som to vôbec nechápal. Až neskôr som si to uvedomil. Matka nás učila, že máme byť skromní a hovoriť si, že je to dar od Boha.“
„Povedali, že černochov nehrajú a to mi zlomilo srdce, ale zároveň som si povedal, že by som s tým niečo mal urobiť. Nemám rád, keď ma ľudia ignorujú. Najprv povedali, že Billie Jean nebudú hrať, ale keď ju konečne zahrali, začali lámať rekordy a prosili o čokoľvek, čo im môžeme poskytnúť. Potom prišiel Prince a dvere sa otvorili i pre iných umelcov. Mnohokrát za mnou prišli a hovorili: „Michael, keby si tu nebol ty, nebola by tu MTV.“ Vtedy to ale nepočuli a nevedeli. Ja chcem veriť tomu, že to nebola zlomyseľnosť. Veľa nad tým premýšľam. Som pyšný na to, že som pomohol otvoriť rôzne dvere. Všetky tie Turné, cestovanie po svete – vidíte, aký vplyv hudba má. Keď sa rozhliadnete z pódia na štadión, kam až dohliadnete vidíte ľudí. Je to ten najnádhernejší pocit, ale prichádza s bolesťou. Stojí za tým veľa bolesti. Keď ste na vrchole, ľudia sa vás snažia zosadiť, idú po vás. Ale ja sa cítim vďačný za všetky moje úspechy, všetky tie prvé priečky, veľké albumy – som vďačný. Som ten istý človek, ktorý sedel u nás na gauči a počúval otca pískať si na hudbu Raye Charlesa. Moja matka ma budila aj v tri hodiny ráno, aby som videl Jamesa Browna v televízii. Pozeral som a hovoril si, že práve toto chcem robiť.“
„Považujem sa za muzikanta, ktorý je náhodou tiež obchodník. Paul McCartney i ja sme sa naučili zásadám obchodovania, zákonitostiam autorských práv a vôbec mnohému o dôstojnosti písania piesní. To by sa totiž malo považovať za životnú šťavu populárnej hudby. Keď ma zažaloval ktosi, o kom som v živote nepočul, kvôli The Girl Is Mine, musel som rozhodne hájiť svoju povesť. Prehlásil som, že mnoho nápadov dostávame v snoch, čo niektorí ľudia považovali za pohodlnú výhovorku, ale ono je to pravda. Náš obor je pošpinený tak obrovským množstvom advokátov, že byť žalovaný kvôli niečomu, čo som neurobil, že pomaly patrí k veci, podobne ako vyhrať v amatérskej súťaži.“
„Veľa slávnych ľudí hovorí, že nechcú, aby ich deti šli do showbiznisu. Chápem ich pocity, ale nesúhlasím s nimi. Keď by si to moje deti priali, povedal by som: Samozrejme, len si poslúžte! Skúste si to. Keď to chcete robiť, tak to robte. Pre mňa nie je nič dôležitejšie, než dávať ľudom šťastie, oslobodzovať ich od ich problémov a starostí a uľahčovať im ich osudy. Chcem, aby z môjho predstavenia odchádzali s myšlienkou, že to bolo skvelé. Aby sa na to prišli pozrieť znova. A to je všetko, o čo mi ide. Tak je to správne. A preto nerozumiem týmto slávnym ľudom, ktorí hovoria, že si neprajú, aby to ich deti robili. Možno to hovoria, pretože im pri tom niekto ublížil. To chápem. To sa mi stalo tiež.“
m g
(michaela, 2. 4. 2015 20:05)