KING OF POP MICHAEL JACKSON

Allison

Celou silou som zaryla prsty do hodvábnej prikrývky na posteli. Pozrela som sa pred seba a s napätím som sledovala dvere. Kľučka sa pomaly pohla smerom k zemi a jemne sa pootvorili. Dnu však nikto nevošiel. Až po niekoľkých sekundách (pre mňa to bola ale nekonečná doba) vošla dnu osoba, ktorú by som vôbec nečakala.
„Ahoj, smiem vojsť?“
„Asi áno, nie je to moja izba,“ s nechuťou som odpovedala. Niežeby som chcela byť voči Randymu hrubá, len som teraz jednoducho nemala náladu.
Bojazlivým krokom sa ku mne presunul a prisadol si.
„Vieš, chcel som iba....“ tichým hlasom zamrmlal a ostal ticho.
„Iba čo?“
„Premýšľal som, či by sme my dvaja niekedy.“ Nedopovedal a sklopil zrak k zemi. Vlastne ani nemusel, vedela som presne o čom je reč.
„Ach, Randy, viem presne na čo myslíš.“
„A?“ uprene na mňa pozeral a čakal na moju reakciu.
„Si fajn kamarát, a mám ťa veľmi rada, ale len ako kamaráta. A predpokladám, že ty by si očakával viac od tohto všetkého, alebo sa mýlim?“ povedala som mu, čo som mala na mysli. Nechcem aby v ňom driemala falošná nádej, že by on a ja. To jednoducho nejde.
„Nebudem ti klamať, áno. Ale vidím, že z tvojej strany nemôžem viac očakávať.“
„Prepáč, Randy, ale nie.“
„To je v poriadku.“ usmial sa. Tiež som sa usmiala a pohladila som ho po nohe. V tom ale do izby vošiel Michael.
„Prepáčte, nechcel som vás vyrušiť.“ zostal zaskočený, a nebol jediný.
„To je v poriadku, ja už odchádzam,“ vstal a odišiel bez slova z izby.
„O čom ste sa rozprávali, ak to nie je tajomstvo.“
„Ale nič dôležité to nebolo. Raz ti to poviem.“
„Aha,“ skonštatoval a zavrel za sebou dvere.
„Michael,“ vyslovila som jeho meno. Znelo to priam až prosebne.
„Áno?“ zahľadel sa mi do očí.
Neviem, čo to do mňa vošlo, ale len som bez slova vstala a podišla som k nemu. Stáli sme oproti sebe a hľadeli jeden na druhého. V jeho očiach som videla niekoľko emócií. Úplne som sa v nich stratila, v tých nádherných hlbokých hnedých očiach.
„Splňme si ten sen,“ vykĺzlo zo mňa.
Michael na mňa prekvapene pozrel. Odbočil pohľadom a prešiel k stolíku na ktorom boli poukladané papiere. „Ty si si ich prečítala, však?“
„Áno, a nie je mi dvakrát najlepšie, hneváš sa preto na mňa?“
„Nie, nehnevám,“ potichu odpovedal.
Podišla som k Michaelovi a jednou rukou som ho chytila za rameno. Otočil sa a oprel o stôl. Prisunula som sa k nemu bližšie. Naše pohľady sa opäť stretli. Tentokrát som ale presne vedela čo chcem. Rukami som ho objala okolo ramien, zavrela som oči a tvárami sme sa začali pomaly približovať. Celé moje telo sa roztriaslo v jeho náruči. Plnými dúškami som vdychovala jeho prenikavú vôňu a sladký dych.
Svojimi perami sa jemne dotýkal mojich až splynuli v dokonalý bozk. Bozk, ktorý som tak túžobne očakávala. Naplno som si ho vychutnávala. Jeho pery boli jemné a nežné. Keď začal byť náš bozk vášnivejší a intenzívnejší obaja sme zmiernili tempo a prešli sme do jemnejšieho, sladkého bozku.
Po chvíľke sme sa pomalinky od seba odtiahli, ale tvárami sme sa stále jemne dotýkali.
Pevne som sa k nemu privinula a hlavu som si oprela o jeho rameno.
Takto v objatí sme spočinuli ešte možno päť, šesť, sedem minút.
„Nepôjdeme do záhrady?“ potichučky sa ma Michael spýtal.
„Skvelý nápad,“ pritakala som a spolu sme vyšli von.
Michael ma chytil za ruku a preplietol si so mnou prsty. Len tak sme sa spolu prechádzali. Vonku pofukoval mierny svieži vánok, nad nami nebo posiate miliónmi hviezd a vedľa mňa muž, ktorý pre mňa tak veľa znamená. Scéna ako vystrihnutá z najromantickejšieho filmu, až na to, že toto nebol žiadny film, ale skutočnosť, ktorú práve prežívam.
Zastavili sme uprostred záhrady. Bola už celkom tma a osvetlenie, ktoré sa nachádzalo v blízkosti domu sem nedosiahlo (o to lepšie pre nás).
Michael si ma pevne k sebe pritisol a opäť ma pobozkal. Srdce mi v tej chvíli skákalo samou radosťou.
Och, tento muž je ten najdokonalejší. Premávalo sa mi mysľou.
Keď sa odo mňa odtrhol nenápadne som sa zasmiala. Myslela som si, že si to vôbec nevšimne, ale Michael je asi ten najvnímavejší človek na tejto planéte.
„Čo je ti také smiešne?“
„Len mi tak mysľou prebehlo.“ sklonila som hlavu k zemi. „Ty sa tak dokonalo bozkávaš.“
„Hmmmm, beriem to ako kompliment,“ usmial sa a obaja sme vybuchli do smiechu.
„Mimochodom, ešte si mi nestihla povedať tú skvelú správu,“ pripomenul mi.
„Jasné, takmer som zabudla. No, takže, vieš Linda. Prišla za mnou s návrhom, aby som sa nasťahovala k nej do bytu, vraj jej tam je samej smutno. Celkom sa mi jej návrh aj pozdával, aspoň sa nemusím tlačiť v dome s Clarou, Davidom a malou Sophiou. Lenže na druhej strane, nechce sa mi sťahovať, už som to absolvovala dvakrát. Tretíkrát by ma to už zabilo.“ S napätím ma počúval, až mu porozprávam všetko, čo mám na srdci.
„Čo si o tom myslíš?“
„Je to len na tebe, ako sa rozhodneš. Ale ako som ťa tak počúval, keby sa presťahuješ k Linde máš to bližšie aj ku mne,“ šibalsky po mne hodil očkom. Neodolala som a vtisla som mu bozk na pery.
„Tak ja to ešte zvážim, ale len kvôli tebe.“
„To ma teší,“ usmial sa a môj žalúdok v tom momente spravil jedno trojité salto.
„Dočerta, už je dosť neskoro, asi budem musieť ísť.“
„Zaveziem ťa domov, ak chceš.“
„To by bolo fajn.“
Ani nie o päť minút sme už sedeli v aute, ktoré smerovalo ku mne domov.
„Zastavíš mi na tom našom mieste?“
„To v žiadnom prípade,“ pohrozil mi. „Pekne ťa odveziem až pred vchod.“
Nenamietala som.
Pred domom sme sa rozlúčili, ale vôbec sa mi nechcelo od neho odísť.
Ešte raz ma pobozkal, dokonca mu neprekážalo, že na prednom sedadle sedel Bill, ktorý sa tam popod fúzy uškieral.
„Zajtra sa po teba zastavím, sľubujem.“
„Budem rada,“ vystúpila som z auta a chtiac, nechtiac som šla domov.