KING OF POP MICHAEL JACKSON

Allison

Pomaly som vošla za Michaelom do jednej z izieb. Cítila som sa trochu nesvoja, je to predsa pre mňa úplne cudzí človek. Vlastne ani neviem prečo som pristúpila na jeho ponuku. Možno preto, že je to Michael Jackson, slávny spevák (a navyše veľmi fešný), alebo možno preto, aby som ho lepšie spoznala..... Áno to je ono, druhá alternatíva znie lepšie, presne takto to je.

„Michael, Michael.....!“ Ozývalo sa po celej izbe jeho meno. Deti boli úplne nadšené z jeho prítomnosti. Toľko detských úsmevov pohromade som ešte asi nikdy nevidela. Bol na nich naozaj nádherný pohľad.
Preto som si sadla na stoličku v kúte miestnosti a nenápadne som pozorovala ako sa spolu zabávajú, nechcela som ich rušiť v ich činnosti. Môj akože nenápadný pohľad ale Michael zachytil.
„Allison nechceš sa k nám pridať?“ Cez smiech sa ma spýtal.
„To je v poriadku, ja budem sedieť tu.“ Trochu ostýchavo som zo seba dostala. Naozaj trápna odpoveď. Tak on ma zavolá aby som sa s nimi zabavila a ja namiesto toho, aby som si to s nimi užila, sedím kdesi v kúte. Priznávam s deťmi to moc neviem, možno aj preto som sa hanbila niečo urobiť, alebo povedať, nechcela som pokaziť tú užasnú atmosféru, ktorá tu vládla.
„Tak to teda nebudeš!“ Vstal zo zeme a podišiel ku mne. Chytil ma za ruku a potiahol zo stoličky. Stratila som rovnováhu a takmer som zletela na zem. Našťastie ma Michael stihol zachytiť. Prišlo mi to tak smiešne, až som vyprskla do smiechu.
„No vidíš, takto sa mi páčiš viac.“ Takto sa mu páčim viac? Fúha, úplne ma dostal jeho kompliment. Až som cítila, ako mi teplota v lícach stúpa, musela som sa červenať ako paradajka. Bože cítila som sa v tej chvíli ako dajaká trinásťročná pubertiačka. Ďalšia trápna situácia.
Panebože, Allison, prestaň blbnúť.
Pomyslela som si v duchu, zabudla som na všetko a prisadla som si k deťom, čo sedeli na zemi. Zahrali sme si zopár hier. Je až priam neuveriteľné aké sú tieto deti fantastické, tak ako som sa pred malou chvíľou bála čo i len niečo povedať, tak som sa pri kontakte s nimi naplno odviazala. Všetci sme sa smiali ako šialení, ale v hlave mi vŕtala jedná otázka. Preto som prehovorila na Michaela.
„Michael?“ Nesmelo som vyslovila jeho meno, trochu som sa bála ako zareaguje na moju otázku.
„Áno Allison.“
„Prečo si ma zavolal, aby som s tebou šla za deťmi?“ Pozrel na mňa prekvapivým pohľadom. Až teraz som si uvedomila, že moja otázka bola asi nemiestna. Nevedela som ako sa mám tváriť, preto som sa radšej zadívala do zeme a dlaňou som si plesla po čele.
„Keď sa pozrieš na tieto deti, čo ti napadne? Mne napadne, že tieto deti nás potrebujú. Práve oni sú naša budúcnosť. Chcem aby sa mali všetky deti na tomto svete čo najlepšie. Aby ani jedno z nich nemuselo nikdy trpieť....“
S údivom som počúvala Michaelové slová, bolo vidno, že každé jedno slovo išlo zo srdca a myslí to úprimne vážne. A má pravdu, že tieto deti sú naša budúcnosť. Je to naozaj múdry človek. Kiežby bolo takýchto ľudí viacej.
„...a preto chcem aby to pochopili aj všetci ostatní a nemysleli len na seba, ale predovšetkým na tieto nevinné stvorenia.“
Michaelová “prednáška“ ma natoľko dostala, že som nemohla dostať zo seba ani slovo, len som prikyvovala a hľadela na neho s polootvorenými ústami. Nakoniec som sa spamätala a dostala som aspoň zo seba jednoduché: „Máš pravdu.“ Naozaj som nevedela čo mám povedať.
Naše pohľady sa stretli a len tak sme sa pozerali jeden druhému do očí. Na moment prestal okolo mňa existovať svet. Keď mi došlo, že sa na neho už dosť dlho pozerám, radšej som sklopila zrak k zemi. Všimla som si ako sa Michaelovi sfarbili líca do červena.
Priviedla som ho snáď do rozpakov? Ale bol naozaj roztomilý.

Och spamätaj sa Allison! Pri svojich myšlienkach som znervóznela ešte viac. Pozrela som sa na hodinky. Bolo takmer pol štvrtej.
„Michael, prepáč ja už asi budem musieť ísť.“ Vystrelila som zo zeme, že už pomaly pôjdem, ale Michael ma stopol.
„Počkaj! Naozaj už musíš?“ Smutne na mňa pozrel.
„Asi hej. Skočím ešte za Claru, či jej priateľ už prišiel.“
„A nemohol by som ťa odviesť ja?“
Čože? Michael Jackson mi ponúka odvoz? Fíha mám to teraz prijať, alebo odmietnuť, položila som si v duchu priam rečnícku otázku. Ale nebudem ho tým zaťažovať, pôjdem spolu s Clarou a Davidom.
„Michael nerob si starosti, pôjdem spolu so sestrou.“
„Aké starosti, rád ťa vezmem domov.“
Nakoniec som jeho ponuku prijala. Pravdupovediac nemusel ma dlho prehovárať.
„Tak teda dobre, ale ešte to pôjdem povedať sestre a rozlúčim sa so Sophiou.“
„V poriadku a mohol by som sa ísť aj ja s ňou rozlúčiť?“
„Samozrejme.“
Rozlúčili sme sa s malou aj s ostatnými deťmi a o malú chvíľu sme už spolu kráčali k Michaelovmu autu.
Opäť sa ukázal ako pravý džentlmen. Otvoril mi dvere na aute a pomohol mi doň nastúpiť, keďže bolo dosť veľké. Nastúpil za mnou a zatvoril dvere.
Páni v živote by mi ani len na um nezišlo, že raz budem sedieť spolu v aute so samotným Michaelom Jacksonom.