52. časť
ALLISON
Dvanásť dní ubehlo ako voda. S Jimom sme si od oného dňa asi 3 krát zavolali. Zakaždým sa to začalo romantickým vyznaním lásky, ktoré ma nechalo vždy chladnou. No, chladnou asi nie je to správne slovo. Červenala som sa ako rubín, ale nie žeby mi to imponovalo. Bolo to skôr od hanby.
Pri tom poslednom hovore ma pozval na priateľský obed. A ja? Prijala som to.
Už asi hodinu stojím pred zrkadlo a premýšľam, čo so sebou. Nakoniec zvolím netradičný make-up. Jemné zemité odtiene doplnené čiernou linkou a krvavo červené pery. Vlnité vlasy si vyrovnám vďaka fénu a vypnem do konského chvosta.
Hodím na seba čiernu podprsenku, korálovú blúzku, čierne obtiahnuté nohavice a štekle.
A dôvod prečo som sa takto vyparádila je doslova šialený. Chcem aby Jim žiarlil na Michaela. Aby mu závidel akú má super ženskú. Aby závidel náš vzťah. Aby pochopil, že to čo je medzi nami je tak silné, že nemá najmenšiu šancu.
„Ahoj, zlato. Prišla som čo mi sily stačili.“ Zvítam sa s upachtenou mamou rovno vo dverách. Za ňou nasleduje Elsie, už v konzervatívnejšom oblečení. Zdá sa, že čistka žalúdka bola účinná.
„Kamže taká vyfintená?“ Premeria si ma prísnym pohľadom.
„Hmm, s Lindou na nákupy.“ Zakoktám a znervózniem. Klamať vlastnú mamu v takejto záležitosti nie je jednoduché.
„Ale dávaj si pozor.“ Mamičkovsky ku mne natiahne dlaň a ulíže mi vlasy.
„Ty mi daj hlavne pozor na Megan. A nemusíš sa báť. Je najedená, prebalená a teraz spí. Nezdržím sa dlho, nanajvýš hodinu a pol, možno dve.“
Bože, cítim sa ako najhoršia matka na svete, keď odchádzam od svojho dieťaťa. Ale strašne som zvedavá, čo odo mňa môj ex chce.
„To zvládnem. Veď som vychovala tri deti.“ Načiahne sa do kabelky a vytiahne z nej krabičku cigariet. Preto ju hneď zastavím. Tu sa prosto nefajčí.
„All, a kúpiš mi niečo?“ Moja milovaná sestrička hodí na mňa smutné oči.
„Iste, a čo by to malo byť?“
„Takú blúzku ako máš ty. Je veľmi pekná.“ Zhypnotizovane ma pozoruje.
„Ak na takú natrafím, tak určite.“ Vrelo sa usmejem. Ešte sa potichu rozlúčim s malou a vypadnem. Prefrčím cez recepciu kde na mňa žmurkne jeden exotický fešák, ktorý v tomto komplexe luxusných bytov pracuje. Nastúpim do môjho bieleho Maserati (Autíčko mi daroval Michael tesne pred tým, ako som odletela na menšiu dovolenku do New Yorku spolu s Lindou. Keď som zbadala tohto tátoša, nevedela som ako sa mu odvďačiť, tak sme sexovali od večera do rána.) a odveziem sa na 930 Hilgard Avenue, čo je miesto schôdzky s Jimom. Ten ma už čaká v reštaurácii s názvom Nine Thirty. Vyzerá to tu veľmi romanticky.
„Som rád, že si prišla.“ Odsunie stoličku a pomôže mi usadiť sa. Pôsobí na mňa tak upravene.
Husté tmavé vlasy má dokonalo zostrihané. Jeho tvár pokrýva hustejšie strnisko – nikdy som nemala rada zarastených chlapov. Stačí len, že Michael má na sebe zopár jemných fúzikov, už ho ženiem do kúpeľne, nech sa oholí. Ale Jimov porast sa mi páči. Drahý a značkový oblek je bez jedinej chybičky. Zuby má biele ako čerstvo napadaný sneh a mám dojem, že chodí na manikúru, pretože také dokonalé nechty nemám ani ja.
„Keď tvoj hlas znel tak zúfalo v telefóne.“ Prevesím si kabelku cez rameno stoličky. A ďalší dôvod prečo som súhlasila so stretnutím je ten, lebo mi oznámil, že mi potrebuje niečo závažne povedať. Zvedavosť zvíťazila. Ako vždy.
„Takže si tu len z ľútosti a nasilu?“ Mrkne na mňa cez menu.
„To nie.“ Vyhnem sa jeho pohľadu. Odkašlem si a zaryjem nos do toho môjho.
„Michael o tom vie, že si tu so mnou?“
„Nie. Nikto to nevie.“ Opriem sa lakťom o stôl a dlaňou si prejdem po odhalenom krku. „A prečo si ma to vlastne pozval von?“ Uvedomím si, že v puse omieľam škoricovú žuvačku Big Red. Šikovne a nenápadne ju vytiahnem a strčím do vrecka nohavíc.
„Nemôžem ťa len tak pozvať a obdivovať tvoju krásu?“ Začne hneď zostra.
„To ti samozrejme zakazovať nemôžem.“ Uškrniem sa nad jeho lichôtkou ako pubertiačka. „Ale do telefónu si mi povedal úplne niečo iné.“
„Chcem sa len porozprávať, Lis.“ Nazve ma treťou odmocninou môjho mena. A vtedy sa to stane. Všetky spomienky na náš vzťah sa mi zdajú také čerstvé.
„Vybrali ste si?“ Napochoduje k nám nablýskaný čašník. Len čo má zbadá, zamrzne. Zdá sa, že sa tomu už nevyhnem a ľudia ma budú spoznávať na každom kroku.
„Samozrejme, dáme si jahňací steak s rokfortovou omáčkou.“ Mrkne na mňa a oblíže si pery.
„Hm, ako vidím, vybral si aj za mňa.“ Tupo na oboch zazriem.
„Nespomínaš si? To sme si dali, keď som ťa poprvé pozval na večeru.“
„Spomínam, ale už také veci nejem. Ja si dám lososa na prírodno a jahodový cheescake.“ Vrelo sa usmejem na čašníka a podám mu ozdobne napísane menu.
„Takže sladké.“
„Hej, potrebujem energiu.“ Prehrabnem si cop a vždy, keď som nervózna, ukazovákom sa dotknem brady. Mám to už zakódované v mojom podvedomí.
Po dobrom obede ešte krátko debatujeme. Hlavnou témou som samozrejme ja. To vyznávanie lásky z jeho strany je aj trošku smiešne, pretože sem-tam zacituje samotného Shakespearea – mám ho vďaka Michaelovi prelúskaného do posledného písmenka.
„Dobre, Jim, dosť bolo o mne. Čo ty? Mám taký pocit, že sa s tebou niečo deje. A nechceš mi prezradiť skutočný dôvod, prečo si ma sem pozval.“ Obratom mením tému, keď sa začne vypytovať súkromné veci ohľadom Michaela a našej malej.
„Nechcem teraz o tom hovoriť.“
„Ale veď preto sme tu. Či nie?“ S údivom vypleštím oči. Načo ma potom volal von?
„Nechcem kaziť túto peknú chvíľu debatou o mojich starostiach.“ Natiahne sa ku mne a chytí ma za ruku.
„Dobre, ako chceš. Tak ja pôjdem.“ Vytrhnem sa mu.
„Nie, počkaj!“ Zastaví ma. „Ešte ťa pozývam na pohárik.“
„To radšej nie. Kojím predsa a som tu autom.“
„Tak potom pohár čerstvej pomarančovej šťavy?“ Nádejne dodá.
„Fakt nie.“ Zamietnem a kývnem na čašníka s úmyslom zaplatiť.
„Nechaj tak. Ja to urobím.“ Galantne sa ponúkne a zaplatí. Odprevadí ma k autu a skôr ako doň stihnem nastúpiť, vtisne mi bozk na líce. V rozpakoch sa na neho usmejem a zdupkám preč.
Zastavím sa ešte v obchodných domoch Barney’s a Saks a zázrakom nachádzam podobnú blúzku pre Elsie ako mám ja. Vezmem narýchlo zopár tričiek, jeden sveter, kabelku a čierne sandále na vyššom opätku. Ani neviem, či dačo z toho mi bude sedieť – ale je to nutné, keďže som mame nahovorila, že idem na nákupy. Vytasím Visu a všetko zaplatím. Vháznem ešte do hračkárstva (v poslednej dobe nedokážem okolo nich len tak prejsť bez toho, aby som dačo nekúpila) a vezmem zopár hračiek pre malú. Cestou sa za mojim chrbtom začne zosilňovať vrava. Preto pohnem kostrou, nech som čo najrýchlejšie doma.
Na semafore skontrolujem čas. Buď sa moje Rolexky pomýlili, alebo som bola preč viac ako tri hodiny. Dupnem preto na plyn a letím domov.
„Konečne si tu. Už som sa o teba bála.“ Ustarostene na mňa pozrie mama.
„Prepáč, poznáš Lindu. Bola vo svojom živle.“ Utriem si pot z čela a vezmem si malú k sebe. Tak veľmi mi chýbala. Bezdôvodne sa od nej už ani na krok nepohnem.
„Volal Michael. Chcel vedieť ako sa máte?“
„Michael?“ Zamrzne mi úsmev na perách. Ako keby vedel, čo sa dialo. „Veď teraz práve koncertuje?“
„Volal tesne po tom, ako si odišla.“
„Aha, a čo si mu povedala?“ Začnem sa ľadovo potiť. Mám výčitky svedomia.
„Keď sa dozvedel, že si šla von, nebol nadšený.“
„No samozrejme, typický Michael. Hádam si len nemyslí, že tu budem zavretá ako v zlatej klietke.“ S nechuťou prehodím.
„Nebuď naňho tvrdá. Je prirodzené, že má o teba aj o dcérku strach.“ Zastane sa ho mama. Mne to však lezie krkom.
„Toto už hraničí s posadnutosťou mať ma pod kontrolou.“ Rozčertím sa. Až teraz vyplávalo na povrch to, čo mi prekáža. Ale ten, komu by som sa s tým mala zdôveriť, je za oceánom.
„Porozprávaj sa s ním o tom.“ Rozlúči sa so mnou poučovaním a obhajovaním Michaela.
O dve hodiny začne telefón rinčať ako na poplach pred apokalypsou. Ukľudnená ho s humorom zodvihnem. „Tu predajňa vzducholodí, prajete si?“
„Ou, dala si sa na nový biznis? Neviem, či je to zrovna výhodný spôsob podnikania.“ Zasmeje sa chrapľavým tónom.
„Zlato, čo to máš s hlasom? A náhodou, nikdy nepodceňuj vzducholode.“
„Spieval som ako o život a to mi vysililo hlasivky.“ Odkašle si. „Posledný koncert v Európe som venoval tebe a drobcovi.“
„Ty si neskutočne oddaný svojej práci.“ Pokrútim hlavou.
„Veď zajtra sme opäť spolu a budem mať čas na regeneráciu.“
„Prečo v tvojich vetách v poslednej dobe počujem samé dvojzmysly?“ Rozrehocem sa.
„Lebo tam skutočne sú.“ Opatrne sa zasmeje aj on. „A ako sa máte? Je všetko v poriadku?“
„Áno, sme živé a zdravé a náš drobec sa ťa už nevie dočkať.“ Môj hlas znežnie.
„Veď ani ja vás. Neskutočne mi chýbate. Ale aby som nezabudol, s tým tvojím dnešným výletom na vlastnú päsť si ma potrápila.“ Pokarhá ma.
To sa už nadurdím. Ako dobre, že ma teraz nevidí. „Michael, som dospelá. Viem sa o seba postarať.“
„To ti nikto neberie, ale ten pocit, že tam nie som je pre mňa ťažký.“ Potiahne nosom.
„Dobre, ukončime to tým, že sa nič strašné nestalo.“ Snažím sa čo najrýchlejšie zmiesť túto tému pod koberec. Vyprovokovala by zbytočne hádku.
„Ako si praješ. Ale už musím končiť. Práve sme dorazili do hotela. Musím sa prichystať na odlet.“
„Michael, odpočiň si. Netrep sa hneď po koncerte do lietadla.“ Napomeniem ho. V poslednej dobe sa hodne presiluje.
„Neskoro, už je všetko zariadené. Zajtra chcem byť už s vami.“
„Dobre, rob ako myslíš. Aspoň v lietadle si trošku pospí.“
„Rozkaz, mama.“ Vysoko zapiští a hlas motora utíchne.
„Michael, ja ťa tak milujem.“ Pocítim náhlu túžbu mať ho blízko môjho tela.
„Smola, ja teba viac. O pár hodín sa vidíme.“ Napodobní zvuk pusy a rozlúčime sa.
***
Ráno sa zobudím na známu vôňu Michaelovho parfumu. Rozlepím oči. Nikde ho však nevidím. Prekoprcnem sa na druhú stranu postele a pozriem do postieľky. Ešte spí.
„Už si hore?“ Od dverí sa ozve Michaelov neutrálny hlas. V rukách drží zrolované noviny. Jeho postoj vyzerá vážne.
„Ahoj, už si tu? Prečo si ma nezobudil?“ Pretriem si uťahané viečka.
„Tvrdo si spala. Včerajší deň musel byť pre teba náročný. Dúfam, že si si ho užila.“ Začne sa správať úplne divne. V jeho hlase počujem značnú iróniu. Nespoznávam ho. Ani sa na mňa nepozrie, žiadna pusa na privítanie. Nič. Namiesto toho len šmarí noviny predo mňa a založí si ruky na prsia.
„Čo to je?“ Zívnem si a natiahnem sa po ne.
„To mi povedz ty.“
Vezmem noviny do rúk a to, čo v nich vidím ma parádne preberie a prefacká.
Titulku zdobí moja fotografia. Nie som však na nej sama, ale spolu s Jimom. Niekto nás odfotil, keď mi dal pusu na rozlúčku.
V momente stuhnem, keď si prečítam krátky článok, kde sa píše o údajnej nevere.
„Michael ja.“ Absolútne stratím reč pretože jeho podozrievaný pohľad ma zaskočí.
„Takže nákupy s Lindou. Ako si to mohla urobiť?“
„Hádam si len nemyslíš, že som ťa podviedla?!“ Zagánim na neho.
„Prečo si s ním bola?“ Klasicky mi na otázku odpovedá otázkou.
„Michael, nemusíš žiarliť. Bol to len priateľský obed.“ Snažím sa byť pokojná.
„Tá fotografia moc priateľsky nevyzerá.“ Urobí vo vzduchu imaginárne úvodzovky a to ma napáli. „A už si nespomínaš ako sa k tebe chrapúnsky choval?“
„Tak teraz preháňaš.“
„Ani trochu. Klamala si, povedala si, že si bola s Lindou. A pritom si sa flákala s ním.“ Nasrdene strčí prstom do novín. Takého naštvaného som ho nikdy nevidela.
„Prestaň, Michael, je to trápne.“ Znechutene vstanem z postele a presuniem sa do obývačky. Nalejem si zo džbánu vody a na ex ju vypijem. „Vôbec nemáš dôvod žiarliť, čo sa o mne už povedať nedá a nikdy som ti takéto scény nerobila.“
„O čom to teraz hovoríš.“ Zvýši na mňa hlas. On po mne kričí.
„O čom hovorím, tak ti to pripomeniem. Nie je to tak dávno, čo si sa olizoval s Tatianou pred davom fanúšikov. A žiarlila som? Nie. Tiež som ťa mohla podozrievať z toho, že si sa s ňou vyspal. A čo tá sliepka Madonna, ktorá ťa nenechá napokoji a neustále ti vyvoláva a pozýva ťa na večierky?“
„Tak táto debata nemá zmysel. Tvoje argumenty sú pri najmenšom absurdné a hlúpe.“ Schmatne bundu a odchádza.
„To si typický ty. Vznikne medzi nami väčšia hádka, tak utekáš.“ Nasrato na neho ziapem.
„Takto som si naše zvítanie teda nepredstavoval. Pokazila si to.“ Zabuchne za sebou dvere, len tak zatrasie stenou.
„Ty zbabelec jeden.“ Stihnem mu ešte povedať a šmarím za ním plyšového zajaca, ktorého Megan dostala od Josepha. Zveziem sa na zem a začnem plakať.
MICHAEL
Ako víchor uháňam vstupnou halou a nechávam za sebou kričiaceho Billa. Zastavím sa až pred autom a schmatnem kľučku od dverí. Nejde však otvoriť. Od samej zlosti kopnem do pneumatiky. „K tomu potrebuješ toto.“ Zacengá mi Bill zväzom kľúčov pred nosom. „Čo sa tam hore stalo? Kričali ste po sebe ako besné psy.“
„Nič vážne.“ Zhrabnem kľúče od auta a v tom si uvedomím aké mizerné sú moje šoférske schopnosti. „Bill, môžeš?“
„Iste, šéfe. Za to ma predsa platíš.“ A ochotne ma odvezie preč.
„Kam to bude?“ Natrčí ku mne hlavu.
„Rezidencia Elizabeth Taylorovej.“
ALLISON
Nadurdená, sklamaná, urevaná a s dieťaťom na rukách trieskam a zvoním pred dverami novopostaveného domu. Musela som vypadnúť a priznám sa, chcem mu urobiť napriek. Keď tak žiarli, nech ma pádny dôvod.
„Ahoj, Lis. Čo sa stalo?“ Len s uterákom okolo bedier mi Jim otvorí dvere. Ale je mi to fuk. Čo keď vyzerá ako boh krásy. Som na dne.
„Všetko!“ Vzlyknem a zabehne mi slina.
„Tak poď dnu.“ Starostlivo ma objíme okolo ramien a zavedie do obývačky. Má to tu skutočne útulné. „Počkaj, len na seba niečo hodím.“
Medzitým sa uvelebím na koženom gauči, ktorý pod mojou riťou zavŕzga.
„On si to prečítal a kvôli tomu ste sa pohádali?“ Z ničoho nič sa ku mne posadí a prehrabne si mokré vlasy. Vyzerá pri tom tak mužne.
„On si myslí, že ho s tebou podvádzam.“ Slzy stekajúce z mojich očí naberú na intenzite.
„Vieš čo. Ulož si dcérku do mojej postele a porozprávame sa o tom.“
Urobím ako mi povie a uložím ju do postele gigantických rozmerov. Porozprávam a opíšem mu všetko, čo sa stalo v Michaelovom byte.
„Na jednej strane mal právo byť naštvaný. Ale tak hrubo sa k tebe zachovať nemusel.“
„Nech si trhne nohou. Nebudem robiť to, čo mi rozkáže. Mám vlastnú hlavu. A to, že mu prekáža s kým sa stretávam je čisto jeho problém. “ Utriem si slzy do vreckovky a napijem sa minerálky.
„Neplač, ono sa to vysvetlí. Pochopí tvoje pocity. Veď sa milujete. Nie?“
„Ani si nevieš predstaviť ako som do neho zblaznená. Ale niekedy ma vie tou svojou tvrdohlavosťou parádne nasrať.“
„Vidieť to na tebe.“ Pohladí ma po líci. „A aj to, aká si vyčerpaná. Choď si nachvíľu ľahnúť k malej a potom ťa zaveziem domov.“ Natiahne ku mne pažu a chytí ma za boky. Zapáči sa mi to a preto sa mu zavesím okolo krku a silno ho stisnem. „Môžeme byť priateľmi, ak to dokážeš.“
Odtiahne sa odo mňa a intenzívne sa mi pozrie do očí. „Neviem, či by som bol toho schopný. Až príliš mi na tebe záleží.“
„Tak to je vážne.“ Zhlboka sa nadýchnem.
„Mám však smolu, že som si to uvedomil až vtedy, keď si ťa už získal on.“
Vyhnem sa jeho pohľadu. „Cítim sa strašne, keď vidím ako ťa to bolí.“
„Nemáš prečo. Môžem si za to len sám.“
„Ehm.“ Zakašlaním sa snažím zakryť moment prekvapenia. Nikdy som ho takto nepočula hovoriť. Ale je vidieť, že jeho slová sú úprimné. „Si dobrý muž. Aj ty si nájdeš tú správnu.“
„Kiež by si mala pravdu.“ Vrelo sa na mňa usmeje a odprevadí do svojej spálne. Bez namietania si ľahnem do jeho postele vedľa Megie a zaspím.
MICHAEL
Po rozhovore s Liz, ktorý bol plný výčitiek a v ktorom Allison krvopotne obhajovala som sa nakoniec rozhodol počúvnuť jej radu a vrátil som sa do bytu.
Ten však ostal prázdny.
Odišla spolu s Megan a to ma napĺňa bezmocnosťou a strachom. A môžem za to len ja, správal som sa ako idiot. Preto okamžite obvolávam všetkých známych. Nik však o nich nevie. Ostáva už len jediné telefónne číslo, ktoré som našiel v jej diári.
„Chlape, trvalo ti to.“
Na druhom konci drôtu sa ozve hlas muža, ktorý je príčinou všetkých nezhôd medzi mnou a Allison. Srdce mám až v trenírkach, keď si predstavím, že je sama s chlapom, ktorý svojou muskulatúrou je desať levelov nado mnou a ktorý bol jej partnerom. Preto chcem byť čo najrýchlejšie s ňou.
„Kde sú?“ Bez štipky zdvorilosti vtrhnem do obývacej miestnosti pána Casannovu.
„Upokoj sa.“ Schytí ma za rameno. Vážne mám čo robiť aby som to ustál. „Porozprávajme sa, kým obe spia.“
„Nemám dôvod sa s tebou dávať do reči.“ Z očí mi vyšľahnú plamene. Keby boli skutočné, ostal by z neho len svalnatý uhlík.
„Nechceš vedieť čo sa tu dialo?“ Jednou vetou všetko zmení. Ja sa však tvárim ľahostajne, hoci mi trhá celým telom a mám chuť si vypočuť aj ten najposlednejší detail toho, čo sa tu odohrávalo, kým som dorazil. „Prečo by ma to malo zaujímať?“
„Lebo ju miluješ?“
Absolútne ma položí na kolená. Chcem to počuť.
„Čo o tom môžeš vedieť?“
„Pohádali ste sa a obaja sa cítite mizerne. Keby v tom nebola láska cítili by ste úľavu, ale necíti ju ani jeden z vás. Bojí sa, že jej to neodpustíš a odídeš. A pritom sa voči tebe nijako neprevinila.“ Naleje do pohárov Brandy a jeden mi podá. Vezmem ho od neho a na ex hodím do seba. Zvraštím čelo a zhlboka vydýchnem.
Bez slova mi naleje ďalší.
„Som zbabelec, keď som ju nechal odísť.“
„A hlupák. Kedysi som urobil podobnú chybu. Nechoď v mojich šľapajach.“ Odpovie chladno. „Stojí ti za všetko to trápenie, však?“
„Stojí.“ Kopnem do seba aj druhý pohárik.
„Tak vieš, čo máš robiť.“
„Viem.“ Stíšim hlas.
„Fajn. Aspoň si pochopil. Teraz musím ísť do práce. Pokojne tu počkaj kým vstanú a odveď si ich. Kľúče nechaj pod rohožou.“ Hodí na sklený konferenčný stolík zväzok náhradných kľúčov a vezme si diplomatku.
Skôr ako si uvedomím, čo sa tu vlastne deje, už sedí vo svojom nablýskanom kabriolete a stráca sa v aleji košatých líp.
Ako klbko nervov premýšľam, čo mám vlastne robiť. Ako sa bude tváriť, keď ma tu uvidí? A bude ma chcieť ešte po tom všetkom vidieť?
Čo keď ju stratím? Veď namiesto toho, aby sa šla vyplakať k najlepšej priateľke ušla za svojim bývalým.
„Jim, smiem použiť tvoju kúpeľňu?“ V ušiach sa mi ozve jej medovo sladký hlas.
„Určite by mu to neprekážalo.“ Postavím sa na okraj masívneho schodiska a zodvihnem zrak. Stojí na jeho druhom konci. Oblečená je v mojej červenej košeli, čiernych legínach, ktoré odhaľujú jej štíhle členky, jeden z nich je ozdobený kvetinovým tetovaním, ktoré ma nej po jej očiach a úsmeve zaujalo asi najviac.
Pod očami má roztečenú maskaru. To však neuberá na jej kráse.
„Michael.“ Vysloví moje meno a zakryje si ústa roztrasenou rukou. Zotrie čierne cícerky sĺz z tváre a rozbehne sa dolu schodiskom, pričom posledné tri schody vynechá a skočí mi do náručia.
„Už od teba nikdy takto zbabelo neutečiem.“ Pritisnem si ju k sebe čo najpevnejšie. Blízkosť jej tela a búšiaceho srdca ma naplňujú pocitom úľavy a víťazstva.
„Už nikdy ti nebudem tak dôležité veci tajiť.“ Usmeje sa a vpije sa mi do pier. Maznavo sa s nimi hrá a jazykom laškuje s tým mojim. „Hmm, chutnáš ako pralinka.“
„Tvoj kamarát ma ponúkol niečím na ukľudnenie.“ Zažartujem a opäť ju pobozkám.
Odrazu ma začne ťahať na poschodie, avšak ani po ceste hore sa od seba neodtrhneme, ani len na malé nadýchnutie. Zavedie ma do spálne pána domu a posadí na posteľ.
„To až vás mám oboch na očiach.“ Uškrnie sa.
„Bože, vyzerá tak sladko.“ Nakloním sa nad Megan a jemne ju pobozkám na ružové líčko.
„Vieš, že by som ti nikdy takýmto spôsobom neublížila.“
„Viem. No napriek tomu som sa bál, že by som ťa mohol stratiť.“ Ucítim ako mi začnú vlhnúť oči.
„Tak to sa nikdy nestane. Milujem ťa. Chcem aby si bol šťastný. Nech sa deje, čo sa deje, nikdy ťa neopustím. Chcem byť s tebou navždy. Zapíš si to za uši.“ Päsťou mi jemne buchne po hrudi. Je taká roztomilá keď sa tvári rozhodne a presvedčivo. Zamilovane jej pozriem do očí.
„Tak v tom prípade zostáva už len jediné, dievča.“ S pochopením na seba pozrieme a vrhneme sa jeden na druhého.
ALLISON
Potichu sa prikradnem do spálne. Po špičkách sa dotackám k obrovskému francúzskemu oknu, položím tácku na stolík a odhrniem záves. Slnečné lúče si nájdu cestu priamo do jeho rozkošnej tváre, keď dokorán otvorím okno. „Pre Tutanchamóna, čo sa tam vonku deje?“ Ako na pružine vystrelí z postele. „To už je ráno?“ S prižmúrenými očami ako krtko ubolene zívne.
„Ráno? Je pol tretej poobede, spachtoš.“ Rozrehocem sa pri pohľade na jeho mimózny výraz tváre.
„Seriózne?“ Pretrie si oči a rozmaže si tak čiernu linku po celom líci.
„Neveríš mi? Povedia ti to všetky hodiny v dome.“ Vezmem do rúk silnú horúcu kávu a podám mu ju. „Skús toto, snáď ťa to nakopne.“
„Obvykle kávu nepijem, ale teraz ňou nepohrdnem.“ Uchlipne si z nej, chvíľu si ju poprehadzuje v ústach a potom hlasno preglgne. „Je naozaj silná.“
„Musí byť silná. Alebo chceš na ten bolehlav tabletku?“ Pritisnem sa k nemu a medzi prsty si vezmem prameň strapatých vlasov.
„Bože, čo sme to večer spáchali?“
„My? To ty si sa mi votrel do vane s vínom.“ Ukážem prstom na dve prázdne fľašky červeného moku pohodené len tak na zemi medzi Michaelovým dokrkvaným oblečením.
„Včerajšok si predsa zaslúžil malú oslavu.“
„To je pravda, ale odteraz máš prísny zákaz požívania väčšieho množstva alkoholu, kým sa ho poriadne nenaučíš piť.“ Zhrabnem jeho trenírky a hodím ich zo srandy po ňom. Nestáva sa často, aby som ho ráno po posteľných hrátkach našla nahého. Skôr ako sa sama stihnem zobudiť, je už oblečený.
„Ja som sa fakt opil?“
„A skoro utopil vo vani.“ Opíšem mu akým incidentom skončilo jeho laškovanie v kúpeľni.
„Hanbím sa za to.“ Zaborí do poslintaného vankúša hlavu. Keď si uvedomí v akom stave je, odhodí ho od seba.
„Ja som si to náhodou užila.“ Šťastná ako nikdy pred tým, a aj trochu nadržaná, mu vhupnem rukou do rozkroku. Už vážne potrebujem poriadny sex.
„No na to, že sa v noci neudialo to najintímnejšie, žiariš ako sto wattová žiarovka.“
„A ty sa mi čuduješ? A aj to raz bude. Hojí sa mi to veľmi rýchlo.“ Skotúľam sa z postele, pretože z detskej vysielačky sa ozvalo Megiene mrnčanie. Rozkážem Michaelovi aby po sebe upratal ten svinčík a ja medzi tým prichystám malú na prechádzku.
„No len poď, čerstvý vzduch ti urobí dobre.“ S výrazom umučeného Krista cupká vedľa kočíku.
„Ako je možné, že tebe nič nie je a si krásna a svieža.“ Usadíme sa pod Michaelov najobľúbenejší strom.
„Nevypila som zase až tak veľa.“ Provokačne do neho štuchnem. „To len ty si mi akosi zdivočel.“
„Vieš, som predsa zlý chlapec.“ Len čo sa hlasnejšie zasmeje, od bolesti zasyčí a chytí sa hlavy.
„Mal by si sa dať čo najskôr dokopy. Zajtra predsa odlietame do Pittsburgu.“
„Máš pravdu. Nemôžem uveriť, že už zostávajú len posledné 4 mesiace turné.“ Zamyslene sa cez tmavé sklá okuliarov pozrie na jasnučkú oblohu.
„A čo sme za ten čas stihli vyparatiť.“ S láskou sa mrkneme na seba a potom na Meg.
„Áno, už mesiac poriadne nespávame. Však, slečna.“ Strčí hlavu do kočíka.
„A on, ozval sa ti?“ Obratom mení tému. Pýta sa ma to každý deň.
„Nie. Odvtedy sa už neozval. Sú to dva týždne. Začínam sa báť, aby nepripravil nejaké prekvapčo.“ S malou obavou mu položím ruku na stehno.
„Možno si len uvedomil, že nemá zmysel sa medzi nás dvoch stavať.“
„Aj tak sa o neho bojím.“
„Tak mu zavolaj.“ Bez akýchkoľvek okolkov navrhne.
„A budeš s tým v pohode?“ Prekvapene na neho pozriem. Nikdy sa takto kľudne nesprával, keď sa jednalo o Jima.
„Veď už sa nemám čoho báť.“ Schytí ma za boky a laškovne pošteklí.
Dám na jeho návrh a zavolám mu.
„Dom pána Wellsa, želáte si?“ Ozve sa hlas staršej ženy s južanským prízvukom.
„Dobrý deň, tu Allison hmmm... Simmonsová. Je pán Wells doma?“ Znervózniem.
„Je mi ľúto, ale momentálne sa nezdržuje doma.“ Kľudne prehovorí žena na druhom konci linky. Možno je to nejaká domáca, ktorá sa mu stará o dom.
„Aha, a kedy asi tak bude?“
Tá ženská ma necháva v napätí. Nakoniec sa však na moje naliehanie vymáčkne. To, čo sa však dozviem, ma nepríjemne zaskočí. Dokonca ucítim ako mi stečie pramienok slzy po líci.
„Tak čo? Je v pohode?“ Priskočí ku mne Michael, keď uzrie môj zdesený výraz.
„Vôbec nie.“ S pocitom viny sa zveziem do mäkkej trávy.
„Ako to myslíš? Čo sa stalo?“ Kľakne si ku mne a chytí ma za ruku. Presne vycítil, že teraz potrebujem podporu.
„Je hospitalizovaný na psychiatrickej klinike pre pokus o samovraždu.“
Náhľad fotografií zo zložky 52. časť
Komentáre
Prehľad komentárov
Thanks a lot. Awesome stuff!
write a scholarship essay https://cheapessaywriteronlineservices.com dissertation or thesis https://studentessaywriting.com
:D
(Veroniqa, 7. 7. 2014 22:36)
No uz som konecne precitala tuto cast. Super ako ostatne. Teda, netusila som, ze Michael je taky divoch.
„Tak v tom prípade zostáva už len jediné, dievča.“ S pochopením na seba pozrieme a vrhneme sa jeden na druhého.
co touto vetou chcel naznacit? nieco ma napada, ale uvidim, ci sa mi to potvrdi v dalsich castiach.
....
(Mišelína, 7. 7. 2014 1:42)
Druhý pokus zahájený. Challenge accepted :D
Ale ešte kým začnem úplne seriózne - Koľko je Allison po pôrode? A už na seba dáva sexy šatičky a vysoké štekle? No... chcem mať jej metabolizmus :-)
Priznám sa, že som si myslela, že téma JIM vyšumí dostratena, ale prvé prekvapenie si mi prichystala hneď na úvod. Oni sú spolu naozaj v kontakte! A ide s ním von! Čítala som plná nedočkavosti. Najprv som si ťukala po čele pri tom ako chcela hlavná hrdinka vyvolať v ňom žiarlivosť, hoci má doma takého MUŽA ako je Michael... ale potom som ju celkom pochopila. Ktorá nechce, aby na ňu ex žiarlil? :D
S úprimnosťou mne vlastnou to musím zo seba dostať - "Keď som zbadala tohto tátoša, nevedela som ako sa mu odvďačiť, tak sme sexovali od večera do rána." - tá veta je na môj vkus príliš raw and rough aka drsná a hrubá, keď beriem v úvahu ich vzťah. Pripadá to tak len mne?
JIM - kapitola sama o sebe. Strašne mi lezie ten chlap na city :D A to hneď z niekoľkých dôvodov:
1. objednal jedlo aj za ňu bez toho, aby jej dal na výber (a je jedno, že to bolo ich "prvé jedlo" :P
2. Vyznával jej lásku pokaždé, keď spolu volali a pritom je ZADANÁ. Pako
3. Zobral ju do mega romantickej reštaurácie
... tých bodov by bolo oveľa viac :D
Teraz mi docvaklo, že vlastne on jej chcel povedať niečo o svojich starostiach, ale nedostali sa k tomu. To niečo bolo pravdepodobne príčinou jeho pokusu o samovraždu. A ty brďo - som nenormálne zvedavá aký mal na to dôvod, ak nie stratu Allison 3:) Uvidíme čo z toho bude!
All aká prešibaná! Nakúpila si handry, aby to vyzeralo, že bola na "nákupoch s Lindou" :D Potvorka :D
<„Tu predajňa vzducholodí, prajete si?“
„Ou, dala si sa na nový biznis? Neviem, či je to zrovna výhodný spôsob podnikania.“ Zasmeje sa chrapľavým tónom.
„Zlato, čo to máš s hlasom? A náhodou, nikdy nepodceňuj vzducholode.“
„Spieval som ako o život a to mi vysililo hlasivky.“ Odkašle si. „Posledný koncert v Európe som venoval tebe a drobcovi.“> - toto už je ale celkom iné kafe! Strašne krásna scénka, ako z nejakého filmu :-) Rozplývam sa ešte teraz... A s tou stratou hlasu si to vyhrala, super postreh!!!
"„Prečo v tvojich vetách v poslednej dobe počujem samé dvojzmysly?“ Rozrehocem sa.
„Lebo tam skutočne sú.“ Opatrne sa zasmeje aj on." - Odhadujem, že každá čitateľka, ktorá číta tento príbeh si pri tejto časti extra povzdychla a vyslala do vesmíru prosbu, aby tie dvojzmysly boli smerované na ňu ;-)
<„O čom hovorím, tak ti to pripomeniem. Nie je to tak dávno, čo si sa olizoval s Tatianou pred davom fanúšikov. A žiarlila som? Nie. Tiež som ťa mohla podozrievať z toho, že si sa s ňou vyspal. A čo tá sliepka Madonna, ktorá ťa nenechá napokoji a neustále ti vyvoláva a pozýva ťa na večierky?“> - tie vyjadrenia na Madonnu a slečnu T sa tak nádherne čítali !!!!!!!! :D Predhodila mu síce slabý argument, ale Michaelova reakcia je blízka reálu, teda aspoň podľa mňa! Neznášal otvorené konflikty, hádky, preto sa radšej zdekoval, keď k niečomu takému prišlo. All right!
No pekne. Mike odišiel za Liz, All za Jimom. Viac ho vyprovokovať nemohla? :D Prišlo mi trošku zvláštne, že si uňho ľahla do postele a najmä to, že MJ nemal problém vrhnúť sa na ňu v cudzom dome. Iba postreh.
Posledný part Allison som chápala ako nadviazanie na ten Michaelov, ako druhé ráno v Jimiho dome, až neskôr prišlo vysvetlenie a bliklo mi :D Michael sa nám nejako spustil, čo? :-)
Na záver už iba poznámka - bolo to skoro 10 strán, ale vôbec sa mi to nezdalo také dlhé. Nabudúce môže byť aj trošinku dlhšia, poteší ;-)
Vďaka za príjemný čitateľský zážitok. Poriadne to človeka vzpruží, keď si raz za čas prečíta niečo zmysluplné a môže snívať. Lebo sny sú jediné miesto, kde sa s Michaelom môže stretnúť. I quess I will always be a DREAMER dreaming my life away...
Zajtra nech je nová kapitola! :-)
KEEP MICHAELING 4EVER!
Re: ....
(Autorka, 8. 7. 2014 15:43)Tvoje lítanie ma vie vždy tak potešiť.... Dlhé ako polovica story :D
how to write an essay essay d55cgd
(EugeneHuH, 6. 4. 2023 8:54)