ALLISON
„Dobré ráno, Michael.“
Napäto ho pozdravím a dopijem posledné zvyšky bezkofeínovej kávy, ktorú bytostne neznášam (márne skúšam, že oklamem moje telo touto sračkou. Kofeín je kofeín.).
Položím šálku na stôl, ale nervozita, ktorá je vo mne, si vybrala svoju daň a lyžička mi rachne na zem. V tom tichu zacengala o podlahu ako paľba zo samopalu. Zohnem sa po ňu, ale čo čert nechce, udriem si čelo o okraj okrúhleho stola. Nadávkam sa pre každý prípad vyhnem, už tak je Michael dosť vytočený.
„Dobré.“ Sucho ma pozdraví. Neunúva sa ani mi pozrieť do očí. Namiesto toho sa mi otočí chrbtom a s prstom pod nosom si začne čosi mrmlať.
Už je to skoro týždeň, čo sa prevalil na svetlo sveta môj „malý“ prehrešok. Odvtedy sa ku mne správa ako ku kusu bezvýznamnej veci. Za tú dobu si nedokázal, alebo skôr nechcel, nájsť čas a vydiskutovať si to. Každý deň sa dočkám len jeho kyslého pohľadu a ignorácie.
Už ma to nebaví. Preto som sa o akýkoľvek pokus porozprávať sa o tom, prestala snažiť.
A vlastne kedy by sme mohli? Len čo ráno vstane zdúchne a vráti sa až po polnoci.
„Dnes sa zdržím.“
No prosím, čo vravím. Ráno zmizne a večer príde. A to nemám ani potuchy, kam vlastne chodí.
A mám mu to vôbec vyčítať?
Určite nie. Bodla som mu do chrbta minimálne dýku spolu so sadou kuchynských nožov. Preto len čuším a neodvážim sa pred ním ani pípnuť, že mi niečo na tých jeho celodenných výletoch čo to prekáža.
Rozohrali sme naozaj zložitú šachovú partiu.
Zatiaľ čo ja intenzívne premýšľam ako zažehnať túto krízu, Michael evidentne nad tým ani neuvažuje a bez rozlúčky odchádza. Trestá ma. A to tým najhorším spôsobom, akým len môže.
Prehltnem tú horkú horúcu guču slín, ktorá sa mi nazbierala v ústach. Skočím po telefóne a zavolám mojej spriaznej duši. O všetkom jej poviem. Samozrejme sa nevyhnem kritiky na môj šialený zážitok.
„A čo si od tohto čakala, že to vezme s humorom a ešte ťa za to pochváli?“ Opäť spŕška výčitiek.
„Linda, to nie, ale musíš uznať, že sa správa ako decko. Dokonca so mnou nespí v jednej posteli a trucuje.“
„Dočerta, ten je ale opovážlivý.“ Schuti sa zasmeje.
„Nerozumiem ti, Linda.“ Obočie mi vystrelí až do vlasov. O čom tá prekliata ženská hovorí?
„Že už štyri dni ten chlap neukája tvoje sexuálne chúťky.“
„Prekristapána, Linda!!! O tomto už do telefónu nikdy nehovor.“ Plesnem si dlaňou po ústach a ostanem v pomykove.
Viem, asi som paranoidná, ale neprekvapilo by ma, keby Michael v tejto situácii tajne počúval moje hovory, aby mal všetko pod kontrolou a bol to práve on, ktorý má vo všetkom nado mnou navrch. (Asi je to následok šoku, ktorý som utrpela, keď mi ukázal svoj bezpečnostný systém pri vstupe do hlavnej spálne. Ako do nejakého trezoru.)
A to, že by počul ako sa na neho sťažujem, tak to mi je šumák. Možno by sa v ňom pohlo svedomie a prestal by ma trápiť.
„Okej, nechaj ho vychladnúť. Každého muža sa dotkne fakt, že iný samec poškuľuje po jeho hračke.“
„Ale on po mne nepoškuľuje, a istým spôsobom sa ma zmocnil.“ Skormútene vyfúknem vzduch do slúchadla.
„Hlavne, že tvojho srdca sa zmocnil niekto iný. A už sa preto netráp. Daj mu čas.“
„Koľko času?! Už to nemôžem vydržať.“ Prstami si prejdem po spánku a silno naň zatlačím. Vtedy pocítim nepríjemnú bolesť.
„Nepotrvá to dlho, ver mi.“
„Fajn.“ Skepticky súhlasím. Poznám Michaela. Niekedy je horší ako sa zdá. Ale musím povedať, že som zostala prekvapená, keď neodcestoval na druhý koniec zemegule ako to má vo zvyku, keď v našom vzťahu vznikne nejaký problém, a odsťahoval sa len z našej postele.
Preletím pohľadom po aute blížiacom sa po príjazdovej ceste a dlaňou si pomasírujem hrudník. Kašmírovú šatku si pritiahnem bližšie ku krku, pretože sa rozfúkal silný vietor. Otočím kočík a zamierim rovno do domu. Vytiahnem Meg a vyzlečiem ju z teplého overalu. Skôr ako sa stihnem spamätať, oveje ma párik dlhých rúk okolo drieku a teplým sviežim dychom mi začne zohrievať krk.
Stalo sa mu niečo?
Alebo zabudol, že ešte ráno ma takmer uškvaril svojím nasratým pohľadom?
„Prepáč.“ Potichu mi vdýchne do úst, keď sa ich nasilu zmocní.
„A čo ti mám odpustiť?“ Zvoľním tempo, ktoré nasadil a odtrhnem pery od jeho nasladnutých úst. Musel vypiť hektolitre pomarančovej šťavy, pretože ju cítiť už z diaľky.
„Zanedbával som ťa.“ Vášnivým satím mojej pokožky na krku sa ma snaží priviesť do vytrženia.
„No moment. Som zmätená.“ Odstrčím ho od seba. Správa sa akoby sa ani nechumelilo.
„Z čoho?“ Ako vymenený ma chytí za bok a svoje lono pritisne k tomu môjmu.
„Z teba. Si iný.“ Prstami mu šťuchnem pod rebrá a tým utvorím medzi nami malý priestor.
„Určite nie som.“ Zasmeje sa hlbokým tónom, ktorý sa rozleje po celom mojom vnútri.
Ten chlap si zo mňa strieľa?
„No samozrejme, chápem túto tvoju hru. Snažíš sa zo mňa urobiť nemožnú.“ Nasrdene si dupnem nohou. Hádam si len nemyslí, že mu skočím na lep.
„Nie, nesnažím. Čoskoro sa všetko dozvieš.“
Ako inak, opäť na mňa používa to svoje tajomno, ktorým ma vždy odzbrojí. Nesmiem to vzdať.
„Michael, prestaň. Nič si mi k tomu nepovedal.“
„Už nie je treba.“ Žmurkne na mňa uhlíkovým okom a pobozká na čelo.
„Ale je.“ Stoj čo stoj si chcem presadiť svoje.
„Chceš to počuť?“ Prekrížené ruky si otrie o ramena, čím sa uvoľní jeho skvostná vôňa.
„Áno, chcem.“ Odseknem presvedčená, že mi to aj tak nepovie. Ale prekvapí ma.
„Už sa s ním nestretneš. Neželám si to.“ Diktátorsky mi oznámi.
Ou, tak pán posadnutý kontrolou je predsa len naštvaný. Ale aj tak súhlasím. „Nestretnem.“ Zodvihnem oči zo zeme a zastavím sa až v jeho hnedom pohľade. „A prečo si sa so mnou nebavil tieto posledné dni. Ubíjalo ma to.“
Spustí široké plecia a pokrčí nosom. To robí vždy, keď začnem vyzvedať a on nemá chuť sa o tom baviť. „Aj mňa to ubíjalo. Ale povedal som ti, čoskoro sa všetko dozvieš.“ Majstrovský udlabká moju zvedavosť. Zasalutuje a konečne sa začne venovať malej. Táto jeho prudká zmena sa mi však vonkoncom nepozdáva. Správa sa horšie ako žena v prechode.
„Ty si taký nepredvídateľný.“ Cuknem kútikom úst a ľahostajne mu zamávam dlaňou pred očami.
„A to sa ti na mne páči, však?“ Huncútsky mykne hlavou a mohutná čierna kučera v strede tváre sa zakolíše. Starý dobrý Michael je späť, ale dokedy.
„To ešte neviem.“ Strelím po ňom váhavý pohľad.
„Len čo budem môcť, dokážem ti, že páči.“ Hánkami prstov mi zľahka prejde po vnútornej strane stehien.
Porazenecky sklopím pohľad, pretože zlom, kedy sa konečne vyznám v tomto mužovi pravdepodobne nikdy nenastane.
Len čo Meg konečne zaspí, dám do normálu spálňu a pripravím sa pod sprchu. Z mahagónovej komody vytiahnem čistú bielu osušku a nočný odev. Veselo prebehnem okolo Michaela píšuceho niečo do notesu a plesnem ho po zadku.
„Kam si sa vybrala?“
„Predsa pod sprchu.“ Zašvitorím a letím priamo do kúpeľne, kde ma Michael nasleduje.
„S radosťou ti s tým pomôžem.“ Gombík za gombíkom začne rozopínať moju károvanú košeľu a ani sa nenazdám, stojím pred ním celkom nahá. Potom vyzlečie donaha seba a ja ho pri tom vzrušene sledujem. Zavrie nás pod sprchu a pustí teplú vodu. Do dlane si vytlačí poctivú dávku sprchového gélu a otočí si ma k sebe chrbtom.
Vari ma len nechce umyť? „Michael, som si istá, že toto zvládnem aj sama.“
„Ja sa o to postarám. A spomínaš, sľúbil som ti, že ti dokážem ako miluješ moju nepredvídateľnosť.“ Krúživými pohybmi začne masírovať moje telo a vytvorí tak na ňom súmernú vrstvu rozvoniavajúcej peny.
„Robíš to naozaj nežne.“ Rozplyniem sa pod jeho jemným dotykom. Nevynechá ani milimetrík na mne. No v hlave mi však stále vŕta jedná vec:
Povedala som mu, ako sa na mňa vrhol môj bývalý a chcel uskutočniť dačo, na čo má výsostné právo len Michael. Následne nato sa so mnou štyri dni nerozpráva a teraz sa chce milovať?
„Pre teba len to najlepšie.“ Precedí cez hlasný ston a láskyplne ma pohladí po prsiach. Vzrušením zasipím, otočím sa a prsty si zamotám do jeho mokrých vlasov. Nadvihnem jednu nohu a omotám mu ju okolo bedier. Krúživými pohybmi mu naznačím, nech si ma vezme.
„Nie tak rýchlo, divoška.“ Zmyje zo mňa zvyšok peny a šampónu a starostlivo ma zabalí do mäkkej osušky. Vysuší ma do poslednej kvapky a celú natrie mandľovým mliekom. Pyžamo, ktoré som mala prichystané zmietne do kúta a zodvihne ma na ruky. Rukami a nohami sa okolo neho pevne omotám. Vynesie ma schodmi do spálne, ktorá sa nachádza v hornej časti hlavnej izby (v tej dolnej spí Meg), pričom mu z vlasov stále stekajú studené kvapky vody.
„Konečne sme sa dočkali.“ Pomalým tempom prejde po mojich trasúcich perách, keď s nami padne do postele. Ruky mi nad hlavou zatlačí do mäkkého vankúša a bokmi naznačí, aby som nadvihla panvu čo najvyššie. V istom okamihu zvriesknem od rozkoše, keď sa do mňa ponorí. Pomalými pohybmi ma núti prehnúť sa v páse a prehĺbiť tak naše spojenie. „Ježiši!!!“ Vykríkne a prstami sa zatne do môjho zadku. Na krku a spánkoch sa mu navrú žily a na moment zmeravie. „Pokračuj, Michael!“ Rozkážem mu, pretože sa túžim dostať cez hranicu najväčšej rozkoše.
„Si neskutočná.“ Jazykom začne vrtieť v mojich ústach a vzdychať ako o život.
„Keby nie som skutočná, nemohla by som urobiť toto.“ Donútim ho ľahnúť si na chrbát. Naposledy zodvihnem panvu a prudko po ňom skĺznem. V momente ma zaleje horúčava Michaelovho vyvrcholenia. Roztrasená sa mu zvalím na klzkú hruď.
„Toto bol náš prvý uzmierovací sex.“ Chrapľavým udýchaným hlasom sa ku mne nakloní a pobozká na sánku.
Zatvorené oči okamžite vypleštím a dychčiac sa zasmejem. Naozaj použil prirovnanie uzmierovací sex? Aké nezvyčajné u neho.
„A čo náš prvý sex? Ten uzmierovací nebol?“ Samou spokojnosťou sa mu zamumlem do vlhkých vlasov a spomeniem si na naše prvé milovanie. Uzmierovacie.
„Sľúb mi, že už nikdy nepomyslíš na žiadneho iného muža. Iba na mňa.“ Odtiahne sa odo mňa a podoprie si dlaňou hlavu.
„Michael!“ Šokovane vyblafnem. O čom to sakra hovorí? „Prečo by som mala myslieť na iných mužov?“
„Pretože nie som ako ostatní. Nikdy ti nebudem môcť dať to, čo iní. A to ma ničí.“ Posadí sa a ovinie okolo drieku vlhkú prikrývku. Hovorí to tak samozrejme.
„A to je čo, Michael?“ Urobím to isté s tým rozdielom, že si ju čo najpevnejšie pritlačím na prsia. Som podráždená.
„Slobodu. A to je veľké lákadlo.“
Prepánajána, načo to ten trkvas zase myslí?
„Ty si to najväčšie lákadlo pre mňa. Nikdy by som od teba neodišla. Ty si môj muž.“ Nakloním sa cez posteľ a zažnem svetlo. Takú vážnu tému nemožno preberať po tme.
„Život so mnou nie je ľahký, dievča.“
„Život s tebou je dobrodružstvo. A to ja milujem.“ Prisajem sa mu na pery a tajne dúfam, že ho tým upokojím, pretože čo sa týka podobných tém je veľmi neistý a bojazlivý. „Tak čo, presvedčila som ťa, že ty si jediný a dokonalý?“
„Hej, presvedčila.“ Nasilu sa usmeje. Bude ho to trápiť donekonečna. Hoci pravda je taká, že mi dáva viac, ako si myslí. Ťažko mu to vysvetlím.
„To teda neznelo rozhodne, pán Jackson.“ Podpichnem ho a skrútim ústa.
„Si nádherná. Je veľa mužov, ktorí po tebe túžia. Aj...“
„Dosť, Michael! Už ani slovo. Nezaujímajú ma iní chlapi a ani Jim. Jediný chlap, na ktorého myslím si ty. Nemôžem uveriť, že po všetkých tých rokoch o mne pochybuješ.“ Mrzuto na neho zaútočím, ale keď si nič iné ani nezaslúži. (Dobre, možno má malilinkatý dôvod zapochybovať, veď sama som mu ho dala. Ale je to za mnou. Viem, že to bola z mojej strany hlúposť a s tým bláznom sa už nikdy nemienim stretnúť.)
„Ja som len... Prepáč.“ Natiahne za mnou ruku, keď v návale zlosti vystrelím z postele.
„Buď už ticho.“ Hodím na neho prikrývku, takže nemá šancu vidieť ako po spálni prebehnem celkom nahá do spodnej časti izby. Vbehnem do kúpeľne, kde sa mi na mramorových kachličkách šmykne (po našom spoločnom sprchovaní zostali mokré) a padnem tvrdo na zadok.
Bože, musí byť na mňa komický pohľad ako holá ležím na zemi. Preto rýchlo vyskočím na rovné nohy a natiahnem na seba pyžamo, ktoré je odhodené v kúte. Vysuším si ešte stále vlhké vlasy a urobím si drdol. Ľahnem do postele, ktorá zíva prázdnotou a schovám sa pod perinu.
To akože za mnou nepríde?
Hlupák jeden.
Možno presne pre tieto prípady má dve spálne. Ak sa bude neustále chovať ako pako, budeme nonstop oddelene.
Uprostred noci začujem ťažké kroky smerujúce z poschodia. Asi sa v ňom prebralo svedomie a konečne mu trklo, ako mi svojimi rečami ubližuje a ide ma odprosiť.
Rýchlo sa pretočím na druhý bok a zavriem oči. O chvíľu sa za mojím chrbtom posteľ prehne pod Michaelovou váhou. Priplazí sa ku mne a zostane nado mnou kľačať. Cítim to na matraci. Ale naďalej predstieram spánok.
„Vieš, že ma týmto neobalamútiš. Počas spánku vyzeráš celkom inak.“ Predkloní sa ku mne a zašepká mi do ucha čo najjemnejšie, aby nezobudil malú.
„Za to môžeš ty, keby neduníš ako stádo slonov, nezobudila by som sa.“ Schovám si hlavu pod vankúš a nervózne doň zafuním.
„Poď sem. Musíme sa porozprávať.“ Chytí ma za zápästie a vytiahne z perín.
„Ale ja sa rozprávať nechcem. Ak si si nevšimol, ešte je hlboká noc.“
„Je to dôležité, Lis.“ Vlasmi ma pošteklí na odhalenom ramene, keď sa ku mne pritisne a pobozká ma na priehlbinku pod uchom.
„Tak dobre. Prečo si sa so mnou nerozprával štyri dni?“ Začnem zostra. Musí mať na to predsa nejaký dôvod, sakra!
„Povedal som, dozvieš sa.“ Usadí sa vedľa mňa na schody medzi spálňami. Je na mne celkom nalepený, pretože sú úzke.
„Tak na to ti kašlem. Nechce sa mi čakať.“ Otočím sa mu naschvál chrbtom, ale udriem si pri tom obe kolená o drevené obloženie.
„Vidíš, byť hrubý sa nevypláca.“ Natočí ma k sebe a ofúkne mi kolená. Okamžite mnou prebehne triaška.
„Aj ja ti chcem niečo povedať.“ Obmäkčí ma svojím gestom.
„Čo také?“ Rukou mi zájde pod nočnú košieľku a zastaví sa až na leme nohavičiek.
„Mohol by si sa sústrediť a pozerať mi do očí.“ Rázne ho požiadam, keď zakotví pohľadom na mojej hrudi.
„Pozerám.“ Zodvihne zrak a spokojne pri tom zapradie. Kiež by som mohla byť teraz v jeho pokojnej koži.
„Môžeš mi, prosím, odpustiť to, čo som urobila?“ Ruka mi automaticky vystrelí a medzi prsty zovriem Michaelov golier na pyžame.
„Myslel som, že to už je za nami.“ Zmätene prižmúri oči. Je z nich len malinká čiarka.
„Ja len... nepočula som to z tvojich úst. Tak ako mám vedieť, že ťa to nehnevá.“ Znervózniem a rukami si začnem masírovať členky.
„Medzi nami je všetko v poriadku. Odpustené je už dávno.“ Pritisne si ma na svoju hruď. Srdce mu tlčie rýchlejšie ako zvyčajne.
„Chcem, aby si bol šťastný.“ V jeho objatí sa začnem upokojovať. Pôsobí na mňa zázračne, ale iba do tej chvíle, kým sa neodtiahnem. „Ide o to.... Jednoducho... Bála som sa toho, bola som veľmi tvrdohlavá. A keď sa to stalo a ty si sa so mnou prestal rozprávať, až vtedy som v tom začala mať celkom jasno.“ Do očí sa mi začnú tisnúť slzy a Michaelovi pevne zviera hrdlo.
„Chcem si ťa vziať, Michael.“ Na pokraji infarktu vyslovím to, čo už tak dlho cítim.
„Nie!“ Vstane a odíde preč.
Ako obarená sedím na schodoch s rozkročenými nohami. Zadok mi už iste začína tŕpnuť, ale nedokážem sa ani pohnúť. Ušiel mi. Čo som ho svojím citom donútila zdupkať preč? Som idiot.
Frustrovane sa opriem lakťami o chudé kolená a vložím si do spotených dlaní tvár.
V tom sa mi Michael nečakane zjaví pred očami. Nepočula som ho prísť.
„Je ti jasné, že ťa do ničoho nenútim. Ide mi hlavne o teba a keď raz budeš pripravený, tak možno by sme mohli.“ Vychrlím zo seba spleť myšlienok ako sopka svoju lávu. Pokúšam sa tým zachrániť situáciu, ktorá už je aj tak dosť ošemetná. Veď som, prekristapána, požiadala chlapa v podstate o ruku.
„Psst.“ Zdvihne obočie. Obe ruky má schované za chrbtom. Čo to stvára?
„Vezmi si ma.“ Padne predo mňa na tvrdé schody na kolená a vtisne sa mi medzi stehná. Spoza chrbta sa vytasí s oslnivým diamantovým prsteňom.
„Michael!!!“ Chrapľavo vyslovím jeho meno. Teraz som pre zmenu v pomykove ja.
„Nebodaj si si to za tú krátku chvíľu rozmyslela.“ Vydesene ma chytí druhou rukou za pás.
„Nerozmyslela, ale odkiaľ ho máš?“ Bojazlivo šťuchnem do krabičky s prstienkom.
„Jeden druhého žiadame o ruku a teba zaujíma odkiaľ ho mám? Ty asi ale trdlo.“ Pery sa mu zvlnia do jemného úškrnu. Vôbec nie je nervózny. A to mi tiež vŕta v hlave.
„Isteže.“ Rozhodne prednesiem. Ktorú ženu by to nezaujímalo?
„Mám ho už dlhšie.“ Zahovorí. Nechce mi to darebák prezradiť.
„To mi nestačí. Alebo chceš aby som svoje áno odvolala?“
„Božechráň, to by som neprežil.“
„Tak by si mi to mal pre svoju vlastnú bezpečnosť prezradiť.“ Pobozkám ho na nos.
„Odkedy sa Meg narodila.“ Bez okolkov odpovedá.
Čoo? Ten prsteň opatruje už pol roka?! Myslel na to tak dlhú dobu?
Ktovie, čo sa mu vírilo v jeho neposednej hlavičke. Kolieska mu museli pracovať na plný výkon.
„Som ohromená.“ S prudko bijúcim srdcom hladím raz na Michaela a raz na lesknúci sa šperk v jeho rukách.
„A čím?“
„Že si nad tým premýšľal tak dlho a nič si nepovedal.“ Opäť mrknem na prsteň. Nastokne mi ho vôbec?
„To ja by som mal byť ohromený, že zarytá odporkyňa manželstva sa dobrovoľne rozhodla vydať.“ Vytiahne diamantový prstienok z krabičky a navlečie mi ho na prstenník. Bože, ten je ale obrovský. Mohla by som ho využiť aj ako zbraň.
No nekecám. S týmto keď niekomu vrazím do nosa, tak si môže podpísať úmrtný list.
„Život s tebou má na mňa pozitívne účinky.“
„Je to obojstranné.“ Chytí ma za líce a pritisne k sebe. „Ale som sklamaný.“
„Prečo?“ Od prekvapenia mu takmer ukusnem kus pery.
„Prekazila si môj plán.“
„Aký plán?“
„Mal som to premyslené inak. Ale slečna sa asi nevedela dočkať, tak to vzala do vlastných rúk.“ Pokarhá ma.
„To ma mrzí. Viem, že to nemáš rád.“ Noblesne si ukazovákom klepnem po spánku. „A ako si to mal premyslené?“
„Chcel som to urobiť na naše výročie.“ Smutne zafňuká. Asi mal naozaj pripravený ohromujúci plán.
„Tak budeš musieť vymyslieť dačo iné.“ Škodoradostne sa zachechcem.
„Už nemusím.“
„Ale, z teba sa stal nový Speedy Gonzales?“ Vrhnem sa na jeho pery. Nedokážem im odolať. „A čo takého si vymyslel?“
„Spomínaš si, ako si chytila na Johnovej svadbe kyticu? Ako sa hovorí: Do roka a do dňa. Vezmeme sa.“ Samozrejme mi oznámi.
„Čo, prosím? Veď je to presne o týždeň. To sa nedá stihnúť.“ Šokovane nadskočím na schode. To nemôže myslieť vážne.
„Šaty, smoking, sľuby, prstene a bozk. Bude to hračka. Turné by som chcel ukončiť ako ženatý chlap.“ Na prstoch začne vymenúvať potrebné veci. Berie to príliš ľahkovážne.
„A čo rodina? Vieš si predstaviť ten humbug, čo týmto spôsobíme?“ Vytasím mu pred oči prsteň. „Vieš akí sú všetci otravní a vtieraví.“
„Takto vidíš naše rodiny?“ Vybuchne od smiechu.
„Tak trochu.“ Zovriem pery. Od smiechu nemám ani ja ďaleko. „Len nechcem aby môjmu snúbencovi kibicovali do toho, čo si má obliecť.“
„Takže snúbenec, hmmm.“ Provokatívne nadvihne obočie. Jeho zvrhlý pohľad sa tiež nedá ignorovať.
„Vari nie si?“ Naoko dotknuto mu zapištím do vlasov, keď ho majetnícky objímem.
„Som, len je veľká škoda, že si toho dlho neužijem, pretože túžim byť tvojím mužom.“
„Tým budeš navždy.“ V strede chrbta mu prstom nakreslím veľké srdce. Michael urobí to isté.
„Viem, že budem.“
„Si si nejako istý.“ Žartovne mu odvrknem. Zbožňujem, keď ho môžem takto sarkasticky podpichovať.
„Chcem ťa urobiť šťastnou.“ Spokojne zavrčí na môj krk.
„Šťastná som odo dňa, kedy som ťa po prvý krát stretla.“ Vyznám sa mu.
„Dovtedy si nebola?“ S vážnym záujmom sa mi pozrie do lesklých očí.
„Neviem. Asi som bola len spokojná.“ Uvoľnene vydýchnem.
„Tak sa postarám o to, aby si nebola len spokojná.“ Cudne ma pobozká na suché pery. Lenivo pootvorím ústa a nechám ho, nech sa so mnou pohráva s jazykom.
„Takže oddnes by som sa mala mať dvojnásobne napozore pred tvojimi obdivovateľkami.“ Hrdlo sa mi stiahne pri myšlienke na šialené listy a vyhrážky, ktoré sa tu dennodenne hromadia a dotyčné dámy v nich tvrdia, ako ma nenávidia a aj moju dcéru. Ako sa postarajú o to, aby som skončila. Alebo, že Michael je otec ich detí. Nehovoriac o tom, že štvrtina z tých detí je fiktívnych.
„Ochránim teba aj Megie.“ Vycíti vo mne moment úzkosti a starostlivo ma objíme. Viem, že tento sľub dokáže splniť.
„Poďme do postele.“ Zamrvím sa v jeho tuhom objatí. Hoc dnes zažívam neopakovateľný deň, únavu nedokážem potlačiť. Preto ma vezme na ruky a ako princeznú uloží do spoločnej postele a spokojne sa ku mne zakutre pod teplú prikrývku.
***
„Dobré ráno, deťúrence.“ Familiárne nás osloví Bill a nadvihne elegantne jeden zo svojich typických klobúkov. Doma musí mať slušnú zbierku, keď ma každý deň iný.
„Ahoj, Bill. Aj tebe pekne ráno.“ Vysmiata ako nikdy v živote ho privítam. Bill sa posadí oproti mne za stôl a zmordovane vyfučí vzduch z pľúc.
„Nato, že sa ešte deň ani nezačal máš viac než dosť.“ Utrúsim podpichovačnú poznámku a čakám, kedy mi to Bill vráti.
„Som už predsa starš.... To ma poser, on to predsa urobil!!!“ Vyprskne slušnú dávku slín a schmatne mi ruku, keď zbadá blišťajúcu sa nádheru na mojom prste.
Okamžite sa začnem pred ním červenať. Je pre mňa nové byť niekoho snúbenicou.
Vlaste omyl – nie niekoho, ale Michaelovou.
„Bill!!! Ty si o tom vedel?“ Vytrhnem sa mu a zlovestne na neho prižmúrim obe oči.
„Že či, dievča. Žiadosť o ruku si nacvičoval na mne. Dokonca ma donútil imitovať tvoj hlások piskľavý.“ Rozchechce sa a vysoko zapiští.
„Čože? To si neviem predstaviť. A čo konkrétne si nacvičoval?“ Začnem vyzvedať. Naozaj si neviem toho popletu predstaviť ako to robil.
„No spôsob akým to urobí. Aj variantu, že by si ho odmietla. Také nervy som na neho mal.“
Odmietla? To by som nikdy neurobila.
„A akým spôsobom to chcel urobiť?“
„Veď to včera urobil, tak prečo sa ma na to pýtaš?“ Zmätene na mňa pozrie a začne si špárať v nose.
„Práveže neurobil. To ja som mu oznámila ako prvá, že si ho chcem vziať.“
„Ty si ho požiadala o ruku?“ Hurónsky sa rozosmeje a strčí si úlovok z nosa priamo do vrecka bundy. Aký nechuťák.
„A on to potom dokončil. A odpovieš mi už, ako to mal pripravené? Viem len, že to chcel urobiť na naše štvrté výročie.“ Urobím na neho psie oči.
„Neodpoviem, ale bol to senzačný plán.“ Zahrá sa na tajnostkára. Aj tak sa to niekedy pokúsim z neho dostať, lebo prehlásením o senzačnom pláne mi stiahlo hrdlo.
„V Michaelovom podaní musí byť všetko senzačné.“ Mávnem rukou a nechtiac cengnem prstienkom o šálku s čajom.
„Pozor, dievka. Tvojho snúbenca by nepotešilo, keby sa s ním niečo stane. Kým sa k nemu dostal, prešiel si peklom a ja spolu s ním.“ Dotknuto sa zamračí.
„Peklom?“
„Áno, ako trulovia sme obiehali všetky klenotníctva v LA a San Franciscu a tomu horenosovi sa nič nepozdávalo. Tak nakoniec na jeho žiadosť museli vyrobiť prsteň presne na mieru. Zabil by som ho za to.“
Čo? Prsteň vyrobený len pre mňa? To ho muselo stáť majland.
„Prekristapána, Bill. Koľko stál a to ho akože zháňal osobne?“
„Nie, urobil si zo mňa otroka.“
„Bill, koľko stál?“ Vážne mu pripomeniem prvú časť mojej otázky. Musím to vedieť.
„A nie je to jedno?“
„Nie je, Bill. Inak budem nevrlá ja a tým pádom to prenesiem na tvojho bossa a všetko si to odskáčeš ty!“ Prstom mu zaparkujem medzi oči. Táto malá vyhrážka by mohla zabrať.
Pretrie si čelo od potu. „Musíš mi však sľúbiť, že mu to nedáš nijako najavo, inak mám padáka.“
„Sľubujem.“ Zodvihnem do vzduchu nad hlavu dva vztýčené prsty.
Bill sa mi nakloní k uchu a zašepká. „Nepamätám si to presne, lebo ho má už dlhšiu dobu.“
Áno, viem presne ako dlho. Odkedy sa Meg narodila.
„Deväťdesiatpäť tisíc dolárov.“ Vysloví astronomickú sumu, pri ktorej sa mi skrútia všetky svaly a vnútornosti v tele.
„To nemyslíš vážne!“ Od šoku mi zabehne slina. Och, ľutujem, že som sa to vôbec pýtala. Ako mám nosiť na sebe prsteň vyrobený na zákazku za takmer 100tisíc dolárov a tváriť sa akoby nič.
„A ty sa prečo čuduješ? Pozri sa naň lepšie. Michael strávil hodiny nad svojim návrhom.“
„Počkaj! On ho navrhol úplne sám?“ Zložím si prsteň z prsta a lepšie naň pozriem. Z jeho vnútornej strany sú vygravírované dva dôležité dátumy v našich životoch. Ten prvý je dátum, kedy sa z nás stal pár a ten druhý Megien dátum narodenia.
„Dokonca si ho nakreslil a básnicky opísal všetky detaily, ktoré tam chcel mať. Vravím ti, je to blázon. Blázon do teba. Dievča, poznám ho už dlho, ale to čo si s ním urobila je chvályhodne. Nepredpokladal som, že by sa niekedy oženil a že by pre neho existovala tá pravá. Ak mi rozumieš.“
Jasné, že rozumiem. Každé jedno slovo. Aj sám Michael sa mi vyznal, že bolo pre neho nepredstaviteľné byť na niekom závislý... teda až do tej doby kedy som ho neovalila pancierovými dverami, aby som presne interpretovala Michaelove slová.
„Bill, ja ho tak veľmi milujem.“
„O tom nepochybujem. A kde sa vlastne fláka? Kvákame tu už hodnú dobu a jeho nikde. Mal by som ho pokarhať za jeho nedochvíľnosť.“ Prudko zmení tému, pretože sa mu do očí začínajú tisnúť slzičky dojatia.
„Plní si svoje otcovské povinnosti.“
„Vymieňa okakané plienky?“ Urobí smiešnu grimasu a prstami si zapchá nos.
„Nie, rozprávajú sa spolu.“ Oboznámi ho s tým, čo sa v skutočnosti deje za dverami spálne.
„O čom sa už len rozpráva s malým batoľaťom? Veď mu aj tak nerozumie.“ Myknem len plecom, pretože vysvetliť niekomu v čom spočíva ich rituál je komplikované. Každopádne viem, že je to ich chvíľka kedy spolu ležia na posteli a rozprávajú sa. Michael Megie niečo vysvetľuje a ona na neho pozerá ako na svojho hrdinu a sem tam vymyslí nové slovíčko.
„Dobré ráno.“ Pozdraví sa Michael keď sa spoza rohu vynorí aj so svojou malou princeznou v náručí.
„Meškáme, budúci mladomanžel.“ Podpichne ho Bill. „A kedy sa uskutoční ta paráda?“ Utrúsi nevinnú poznámku a mne sa zasekne škoricová sušienka v krku.
„V nedeľu.“ Samozrejme mu odpovie a usadí mi Meg do lona. Myslel to smrteľne vážne, keď mi oznámil, že sa vezmeme budúci týždeň.
„To fakt?“ Vykašlem zvyšky sušienky z hrdla.
„Veď si súhlasila.“ Nervózne sa ku mne otočí a chytí ma okolo ramien. A pokiaľ si ja spomínam, povedala som mu, že to v žiadnom prípade nemôžeme stihnúť.
„To je nepredstaviteľné toto.“ Naoko nervózne zafuním, ten chlap je určite pod vplyvom nejakých drog.
„Mysli pozitívne, máme pred sebou ešte šesť dní. To je dosť na to, aby sme všetko pripravili.“
Jasné, šesť dní na zorganizovanie svadby. To je malina. Určite už za mňa vybral aj svadobné šaty ako ho poznám.
Všetko mal už dopredu naplánované sviniar jeden a mňa len postaví pred hotovú vec ako vždy. Ale prisahám, že toto bude pre neho tých najkrutejších šesť dní v jeho živote. Takú trucovitú nevestu ešte svet nezažil.
essay about writing experience j52kej
(EugeneHuH, 5. 4. 2023 15:00)