58. časť
ALLISON
„Hneváš sa na mňa?“ Pribehnem za Michaelom, ktorý je až po uši zavalený papiermi. Asi to nie je vhodná doba na rozhovor. Ale raz som sa na to dala, tak to dokončím.
Položím detskú vysielačku na stôl a zadok posadím do koženého kresla oproti nemu. Načisto sa v ňom utopím.
„Nehnevám.“ Vyfučí na mňa vzduch a ďalej sa prehrabáva haldami papierov.
A nech mi nehovorí, že sa nehnevá. Vidím to na ňom. Celé štyri dni sa správa takto.
Hoci sa so mnou baví, no na jeho správaní mi čosi nesedí. Poznáte ten pocit, keď sa pozriete na človeka a vidíte to v jeho očiach. A tie jeho mám preštudované ako nik na tejto planéte.
„Tak ťa nebudem rušiť. Máš evidentne dôležitejšiu prácu ako som ja.“ Nevrlo na neho vybehnem. Ale inak sa pri ňom nedokážem správať. Zlosť vo mne priam kypí, najradšej by som ho plesla po tej jeho sklopenej kudrnatej hlave. Keby sa mi snažil aspoň trochu pomôcť v tejto situácii. Ale namiesto toho na všetko kašle.
„Nič nie je dôležitejšie ako ty a naša dcéra.“ V sekunde ku mne priskočí a zaplesne mi dvere priamo pred nosom. Moje tvrdenie ho zasiahlo na citlivom mieste.
„Tak prečo ma ignoruješ, keď volám o pomoc? Len preto, že mám problém nadviazať dokonalý vzťah s Megan? Už som ti to predsa vysvetlila.“
„Neignorujem ťa. Dávam ti čas. To si predsa chcela? Alebo sa mýlim?“ Na čele sa mu urobí hlboká vráska.
Áno, požiadala som ho o čas. Ale nie o taký aký má na mysli on. Chcela som len aby mi dal čas, kým si to dám do poriadku v mojom vnútri a za jeho pomoci. Evidentne medzi nami zlyhala komunikácia, preto vypustím aspoň trošku pary.
„Takto som to nechcela.“ Zúfalo sa pozriem na muža stojaceho oproti mne. Obomi rukami je zapretý o dvere. Ja stojím medzi nimi a trasiem sa ako osika. Nie od strachu, ale od vzrušenia, ktoré mi spôsobuje svojou tesnou blízkosťou. Najradšej by som ho na seba strhla a hodiny bozkávala.
A to je ďalšia vec. Odkedy som doma o nič sa nepokúsil aj napriek tomu, že som prakticky jeho žena. A aj keď ho považujem za boha, aj bohovia majú svoje obyčajné ľudské potreby. Alebo stratil o mňa ako ženu záujem?
„A čo chceš?“
„Teba a tvoju pomoc.“ Stuhnem, pretože sa ku mne začne pomaly približovať. Keď sa dotkneme nosmi, zastaví. Nespokojne zamrnčím a za pútka nohavíc ho k sebe pritisnem. Naše pery o seba narazia a jazyky začnú zápasiť. Mám neodbytné nutkanie cítiť ho na svojom tele.
„Stačí to na začiatok?“ Odtrhne sa odo mňa keď už nevládze s dychom.
„Aká som mama?“ Otázkou mu naznačím, že nestačí. Bude to maratón otázok.
„Najlepšia akú si viem pre svoje dieťa predstaviť. Ani v mojich snoch si nebola taká dokonalá aká si.“
Rozplyniem sa nad jeho odpoveďou. Musím sa však pozbierať a položiť mu ďalšiu zo série tých otravných.
„Takže si o mne sníval?“
„Asi od svojich osemnástich rokov.“ Odpovie mi chrapľavým hlasom a pobozká ma na krk.
„Aj o mojej neznesiteľnosti a otravnosti. Tvrdohlavosti a nerozumnosti?“
„Musí to byť v našom vzťahu predsa vyvážene, inak by sme sa unudili k smrti.“ Pobaví ma svojou vtipnou odpoveďou.
„Chcem byť tou najlepšou mamou na svete.“
„Tou už si. Inak by ťa to netrápilo.“ Vrelo sa usmeje a ja sa okamžite rozrevem. Zaslúžim si vôbec oboch?
„Najradšej by som vrátila čas.“ Potiahnem nosom.
„Do doby pred nehodou.“ Rozhodne Michael dodá. Nechcel by stratiť ani sekundu z obdobia pred mojou stratou pamäte.
„Správne.“ Dám mu za pravdu.
„Fajn. Tak môžeme vyraziť.“ Zatlieska rukami nad hlavou a zmetie zo stola všetky papiere rovno do odpadkového koša.
„Veď je len pol desiatej!“ Hlasnejšie prehlásim a okrem toho Megan len pred pol hodinou zaspala.
„Pol desiatej? Už teraz máme veľký časový sklz.“ Vyhrnie si rukáv košele a pozrie na hodinky na pravej ruke.
„Michael, opakujem, je len pol desiatej. Odchádzaš až večer.“ Skĺznem po ňom pohľadom.
„Chcem byť v meste čo najskôr. Na poludnie bude premávka hustejšia a rád by som sa tomu vyvaroval.“
Nie, hustá premávka je len vhodná výhovorka aby mňa a Megan previezol do apartmánu bez komplikácii. Odkedy som sa vrátila z nemocnice narába so mnou akoby som bola z krehkého skla. Ale nenamietam.
Len čo sa zložíme v mezonetovom apartmáne padne mi pohľad na vázu plnú čerstvých bielych ľalií. Musel sa ešte postarať o to aby to tu vyzeralo útulne skôr, ako dorazíme. Milujem ho za to.
„Páčia sa ti?“ Zaregistruje ako ich obdivujem.
„Komu by sa nepáčili jeho milované kvety?“ Spokojne sa usmejem a pobozkám ho na zátylok. „Ďakujem.“ Poďakujem sa, pretože viem, že na to netrpezlivo čaká.
„Myslím, že už je čas na obed. Čo si dáš?“ Jazykom si prejde po spodnej pere a cudne na mňa mrkne.
„To čo aj ty.“ Oznámim mu aby sa nemusel trápiť s výberom. Ale hoc objednal jedlo, ktorým dokonale ukojí moje chute, nahnevá ma, pretože dorazí len porcia pre jedného.
„Ty nebudeš?!“ Nafučím sa nech vidí ako ma rozzúril.
„Nie som hladný.“ Odbije ma jednou vetou.
„Od rána si nič nejedol.“ Stiahnem ho k sebe na pohovku a strčím do úst kus grilovaného lososa a špargľu. Musí niečo zjesť, veď vyzerá ako špáradlo.
„Moja budúca manželka je veľmi tvrdohlavá.“ Úsmevne požuje svoju porciu a je vidieť na ňom, že mu chutí. To len jeho hlavička vymýšľa hlúposti o jeho hlade/nehlade.
„Vedel si do čoho ideš. Je neskoro plakať nad rozliatym mliekom.“ Vezmem medzi pery kúsok cherry paradajky a tak ho ňou nakŕmim.
„Tvrdohlavá ako baran.“ Bez väčšín protestov ju príjme a tak spucuje polovicu môjho obeda. Evidentne som prišla na spôsob ako ho prinútiť jesť. Kŕmením z úst do úst.
Len čo hotelová služba odprace dočista vylízaný tanier príde Karen aj so svoju výzbrojou, aby prichystala Michaela na dnešný večer.
„Ahoj, tak rada ťa vidím.“ Zvíta sa so mnou a jemne ma pobozká na obe líca. Opätujem jej úsmev a skôr ako sa pustia do práce musíme jej dovoliť zvítať sa s Megan.
„Je taká nádherná.“ Zašušle a pošteklí ju pod bradou.
„Ja viem.“ Usmejem sa nad jej smiechom a pozriem na Michaela, ktorý pozorne sleduje ako sa vyvíja môj vzťah s vlastnou dcérou.
Chvíľku si ju ešte popestuje na rukách a potom sa zavrú spolu s Michaelom za dverami priestrannej obývacej miestnosti. Trochu Karen aj závidím. Tiež by som sa ho rada v tejto chvíli dotýkala, ale musím oželieť svoje vlastné pokušenie.
Len čo spolu skončia Michael sa mi predvedie vo svojej plnej kráse a mám čo robiť aby som sa pred Karen udržala. Ten chlap ma sakramentsky priťahuje.
„Vyzeráš dokonalo, Michael.“ Zahryznem si do jazyka, už som takmer vyslovila slovo sexy.
„Ďakujem.“ Skromne sa usmeje a ako pravý gentleman vyprevadí Karen z apartmánu.
„Keď už si hotový, dovolí pán dokonalý svojej milovanej kúpeľ?“ Zvodne na neho cmuknem a pripravím si vaňu plnú bubliniek. Zhodím zo seba prepotené tričko, pretože sme sa s Megan poriadne vyšantili (v rámci mojich možností). Bola to taktika aby tvrdo zaspala. A ponorím sa do teplej vody. Chvíľu len tak premýšľam, keď v tom mi napadne.
„Michael, mohol by si na momentík?“ Potichu zavolám, pretože dvere do kúpeľne som nechala pootvorené.
A ako som predpokladala. Za okamih sa dnu nakukne dokonalo upravená kučeravá hlava. „Áno?“
„Potrebujem tvoju pomoc.“ Presuniem sa na druhý okraj vane. Voda takmer vyšplechne von a podám mu špongiu. „Vieš, že kvôli rebrám nedosiahnem všade.“
Ale dosiahnem, len si overujem Michaelove slová: „Môžeš so mnou počítať kedykoľvek.“ A toto je kedykoľvek.
Prekvapene na mňa zazrie a slimačím tempom sa dotacká k vani. Prekristapána, veď nahú ma už videl miliónkrát a chová sa akoby to bolo poprvé.
Kľakne si na jedno koleno a vezme mi z rúk špongiu. Napäto ho pri tom sledujem, ako vykydne na ňu poctivú dávku medového sprchového gélu. No skôr ako sa pustí do mojej očistnej procedúry vyzlečie si sako a vyhrnie rukávy hodvábnej košele. Opatrne sa mu otočím chrbtom a nechám ho nech pomalými krúživými pohybmi prechádza po mojom tele. Doslovne sa roztápam pod jeho dotykmi. Potom sa mu otočím tvárou v tvár a predlaktím sa zapriem o okraj vane. Výhľad na moje telo musí mať jasný, pretože väčšina peny sa už vytratila vo vzduchu.
„Snažíš sa ma zviesť?“ Precedí cez zuby a prstom ma pohladí po chrbte.
„Nie, povedala som ti, že potrebujem tvoju pomoc.“ Spokojne zapradiem a zavriem oči.
„Si až príliš priehľadná.“
„Dobre, chcela som aby si sa ma dotýkal.“ Priznám sa a nie je mi to trápne.
„Vedel som to.“ Opatrne sa nakloní a pobozká ma na tvár. „Ale na niečo si zabudla.“ Bleskurýchle mi nasadí snubný prsteň na prst. Pred príchodom Karen som si ho dala dole. Ľahko by mohla odhaliť náš posun vpred a to obaja nechceme. Máme v pláne to držať v tajnosti. Jediní ľudia, ktorí o tom vedia je Bill a moja najlepšia kamarátka. A tak to aj ostane.
„Je to veľká zodpovednosť nosiť na prste tak nádherný kus šperku.“ Zovriem dlaň a pohladím si ho. Mám strach, že by sa mu niečo stalo, alebo ho nedajbože stratila.
„A čoskoro k nemu pribudne aj ďalší.“
„Čo je to čoskoro, Michael?“ So záujmom sa mu vpijem do lesklých očí. Sexuálne napätie, ktoré vo mne doteraz pumpovalo spľaslo ako balón a nahradila ho čistá láska k môjmu mužovi.
„Keby to záležalo odo mňa, čoskoro by znamenalo ihneď. Nemienim riskovať aby nám niečo opäť vošlo do cesty a zničilo to.“ So strachom mi povie. „No dôležitejšie je pre mňa čo chceš ty.“
„Chcem teba.“ Natiahnem ruku a prejdem mu prstom po perách.
„Skutočne?“
„Ty mi neveríš?“ Prekvapene odtrhnem zrak od jeho vlhkých úst.
„Znelo to tak rozhodne.“ Urobí to isté a prejde mi prstom po roztrasených perách. Neváham ani sekundu a ľahko ho pobozkám.
„Si prekvapený, že súhlasím bez akéhokoľvek vzdorovania?“
„Hm.“ Ticho zamrmle. No nemám mu to za zlé. Treba si uvedomiť, že som sa zasekla v dobe, kedy som o niečom takom ani len nesnívala. No môj vnútorný hlas mi našepkáva, že je to to, čo chcem. Moja pamäť uložená v hĺbke srdca pracuje bez akejkoľvek prestávky a zabudnutia.
„V nemocnici bola za mnou tvoja mama.“ Priznám sa mu.
„Nič mi o tom nepovedala.“
„Hovorili sme o tebe.“ Zatrasiem sa. Voda už začína chladnúť.
„Bojím sa o čom.“
„Hovorila mi ako si sa o mňa staral. Aj keď som tam ležala. Aj o tom aký si otec. Netušila som, že sa to dá, ale zamilovala som sa do teba ešte viac.“
„Milujem ťa.“ Usmeje sa a vášnivo ma pobozká.
„Aj ja teba, Michael.“
„Ale už je na čase vyjsť von, voda je už celkom studená.“ Otočí sa a hľadá čokoľvek, do čoho by ma zabalil. Neotáľam so sebou, postavím sa a vyjdem z vane. Keď obráti ku mne zrak prudko sa nadýchne.
„Ak v tom budeš pokračovať prisahám, že nikam nepôjdem.“
„Beriem to ako pochvalu mojich zvádzacích schopností.“
„Prekvapuje ma, že sa predo mnou nehanbíš.“ Natiahne ku mne paže tak, aby som ho neoprskala a navlečie ma do mäkučkého župana.
„Nikdy som sa pred tebou nehanbila a teraz keď viem, že máš moje telo dokonale preskúmané ma mrzí, že oproti mne si vo veľkej výhode.“
„O nič výnimočné neprichádzaš.“ Nezmyselne odpovie. Zapredala by som dušu samotnému diablovi len aby som na moment uvidela kúsok jeho nahej kože.
„Teba to stále neprešlo? Si dokonalý. D-O-K-O-N-A-L-Ý. Rozumieš!“ Rozhnevá ma svojim prístupom.
„Ty si dokonalá.“
„Spolu sme dokonalí.“ Opravím ho a plesnem po zadku.
„Kedy odchádzaš?“
„O pol hodinu.“ Odvlečie ma preč z kúpeľne a uloží do postele vedľa Megie.
„Škoda, že tam nemôžem byť s tebou.“ Smutne si vzdychnem.
„Ale môžeš ma sledovať v televízii.“ Dodá v úmysle zmierniť môj smútok.
„A opováž sa ma behom ďakovnej reči spomenúť.“
„A nebude to čudné, že nespomeniem najväčší zdroj mojej inšpirácie, hmm?“ Spýtavo nadvihne výrazné obočie.
„Ani trochu. Ak tam nemám byť, nech tam nie som vôbec.“
„Tak to je nemožné, pretože ťa neustále nosím v hlave.“ Uškrnie sa. Svojimi lichôtkami ma privádza do šialenstva.
„Sľúb mi to.“ Priškrtím ho za kravatu.
„Sľubujem.“ S dlaňou položenou na srdci mi vyhovie.
„OK. Tak teraz bež. Pretože Bill onedlho vyrazí dvere.“ Spamätám sa na hlučné búchanie.
„Dávajte obe na seba pozor.“ Pripomenie mi. Rozlúči sa intenzívnym bozkom a Meg samozrejme tiež neodíde na prázdno. Obdarí ju pyšným otcovským úsmevom a ľahkou pusou na ružové líčko.
Akonáhle zabuchne za sebou dvere zhodím župan a navlečiem sa do niečoho príťažlivejšieho. Strčím hlavu do baru a vytiahnem z neho balík slaných chipsov. Otvorím ho a usadím sa do postele. Zapnem televízor a čakám, kedy sa začne živý prenos z udeľovania AMA. Znudene pozerám a chrúmem zemiačiky do chvíle, kedy sa na obrazovke neobjaví Michaelov dobrý priateľ Eddie Murphy a nespustí sa krátky zostrih v hlavnej úlohe s mojim pánom dokonalým. Keď sa skončí zodvihne sa ťažká opona, za ktorou sa po celý čas ukrýval. Urobí jeden rýchly pohyb a odkráča smerom k Eddiemu. Odovzdá mu cenu a nechá ho nech prehovorí.
Okamžite si vezmem Meg na ruky a posadím do lona. Akoby vedela, že jej superhrdina práve prichádza na scénu a zobudila sa.
„Pozri, to je ocko.“ Usmejem sa, keď malým prstíkom ukáže na obrazovku a pozrie s dudlíkom v puse na mňa. Je rozkošná.
V tom však vybuchnem do smiechu. Scénka, ktorá sa momentálne odohráva pred mojim zrakom ma pobaví. Michael spolu s Eddiem majstrujú s mikrofónom a ani jeden nemôže prísť na kĺb tej pekelnej veci. Potom Eddie veselo dodá.
„Hovorí mi aby som to napravil akoby som pre neho pracoval.“ Všetci sa začnú smiať a ja s Meg nie sme výnimkou.
„A ja som začal, jasné, Michael... Nie počkať, čo to robím?“ Ešte väčšmi sa rozosmejem. Ten popleta vie ako ma potešiť.
A potom už len prichádza uvoľnená nacvičená ďakovná reč.
S odchodom Michaela vypnem televízor a uložím sa do postele. Som uťahaná, preto netrvá dlho a zaspím. Zobudím sa až na buchnutie dverí. Počkám si, kým sa dotacká do spálne a nesadne si na posteľ. Nenápadne rukou prejdem po jeho stehne.
„Ešte nespíš?“ Nakloní sa mi k uchu a letmo ma pobozká.
„Čakám na teba.“ Posadím sa a opriem sa mu o chrbát. Dýchanie sa mu prudko zrýchli.
„Ale mala by si. Je neskoro.“
„Nemohla som. Náramne si ma pobavil. Čo ste tam šaškovali s tým mikrofónom?“
„Bol som tak pohltený myšlienkami o tebe, že som nedokázal nič urobiť, tak som musel požiadať o pomoc Eddieho.“ Vyhlási pobaveným tónom, ktorému netreba veriť.
„Človek, ktorý dokonalo ovláda svoj nástroj aby potreboval pomoc cudzieho?“ Dvojzmyselne ho podrypnem.
„Odhalila si ma. Bola to pripravená scénka na tvoje pobavenie. Dúfam, že účel splnila. Inak som sa strápnil po celom svete.“
„Dokonale. Takmer som sa udusila smaženým zemiačikom.“ Názorne mu ukážem ako som lapala po dychu.
„Bože, len to nie! Si dúfam v poriadku?“ Šokovane ma chytí za boky.
„Neboj sa. Nijaký chips ma už nikdy neohrozí na živote.“ Kľaknem si a chytím ho za tvár. Budem mať čo robiť aby som ho upokojila a zbavila ho pocitu, že ktokoľvek a čokoľvek ma môže ohroziť.
„Dobre. Idem sa prichystať, počkaj na mňa.“ Postaví sa no odmietam sa ho pustiť, preto musí zabojovať s mojou váhou a zdvihnúť ma so sebou.
„Smiem ti s tým pomôcť?“ Navrhnem mu a roztrasiem sa. Mám obrovskú chuť milovať sa s ním. A to čo má na sebe moje chute ešte len podporuje. A on to dobre vie. No napriek tomu ma zo seba odtrhne. Šokovane tam pred ním ostanem stáť. Čo mi to robí?
„Lis, je neskoro. Mala by si ísť spať.“ Prikáže mi a to ma napáli. Nestojí o mňa?
„Už ťa nepriťahujem?“ Zúfalo sa ho opýtam. Teraz prakticky len potvrdil moje obavy.
„O to nejde. Budeš ma priťahovať až do smrti.“
„Tak o čo, dočerta?! Chceš si ma vziať ale dotyky sú už problém?“ Zhodím mu ruku zo svojho líca, ktoré vytrvalo hľadí.
„Ešte si sa na sto percent nezotavila. Nechcem ti nijako ublížiť.“
Nechce mi nijako ublížiť? Teraz si robí zo mňa dobrý deň? Týmto ma len vylieči a dostane do psychickej pohody.
„Tak toto ako argument u mňa neobstojí.“
„Naozaj?“ Jemne ma pošteklí na rebrách no i napriek jeho nežnému dotyku zaskučím. „Tak vidíš. Šup do postele. Spánok a pokoj je najlepší liek.“
Vzdám to a ľahnem si do postele. Možno má nakoniec pravdu a bolo by to o ničom.
Uprostred noci sa však zobudím z chabého polospánku. Kašlem na moje rebrá, ak to nebude teraz tak nikdy. Vyzlečiem zo seba nočnú košeľu spolu s nohavičkami a vyštverám sa na Michaela.
„Spíš?“ Zanôtim mu do ucha keď sa podo mnou zamrví a čosi zamrmle.
„Už nie.“ Pohladí ma po chrbte a okamžite zasvieti nočnú lampičku. Došlo mu, že som nahá. Rozlepí oči a hruď mu prudko nadskočí.
„Čo to robíš?“ Zachraptí keď sa trochu nadvihnem a umožním mu tak výhľad na moje prsia.
„Čo je pre teba dôležitejšie? Moje sprosté rebro alebo prinavrátenie pamäti?“ Dám mu na výber. Milovaním by mi mohol oživiť nejednu spomienku.
„Nechcem ti ublížiť.“ Zopakuje pre mňa nepodstatný argument.
„Niečo som sa ťa pýtala, tak odpovedz.“
„Ty si dôležitá.“
„Michael Jackson, odpovedaj!“ Šľahnem ho po hrudi.
„Pamäť.“ Jasne vysloví.
„Tak to by sme mali. A teraz si na rade ty.“ Potiahnem ho za prúžkované pyžamo.
„Tu?“ Pohľadom zavadí o postieľku vedľa tej našej.
„Sme v mezonetovom apartmáne a tebe robí problém nájsť jedno miestečko pre nás dvoch?“
„Nie.“ Vezme ma na ruky a odnesie do obývacej miestnosti. Uloží do kresla a na zemi rozloží malú improvizovanú posteľ z kožušín, vankúšov a deky. Naozaj mi nechce nijako ublížiť.
„Si naozaj starostlivý.“
„A ja dúfam, že si zvádzanie dosýtosti užívaš.“ Zarehní sa a uloží na zem posledný vankúš.
„Veľmi.“ Vezmem medzi dlane jeho tvár a pobozkám ho.
„Budem nežný a opatrný.“ Upozorní ma na nasledujúci vývoj situácie. A nežnosť a opatrnosť mi padnú vhod, pretože sa mierne obavám. Veď moja myseľ sa ide po prvýkrát milovať.
„Dobre.“ Pritakám a vyzlečiem ho z vrchného dielu pyžama. Perami sa mu prisajem na hruď a začnem ju bozkávať. Cítim, že srdce mu bije ako o život. No moje je na tom podobne, ak nie ešte horšie.
Postupne sa prepracujem k nohaviciam a spodnému prádlu a opatrne ich z neho dostanem preč. Zostávam v nemom úžase. Pri pohľade na jeho telo musím byť s vyjadrením o nežnosti veľmi skeptická. S týmto sa jednoducho nežným nedá byť.
Aj Michael sa zasmeje keď mi zrak padne na jeho rozkrok. Akoby sa mu mysľou vírilo Ja som ti to hovoril.
No ja som úplne odrovnaná jeho nádherou. A keďže som ako z kameňa Michael sa chopí iniciatívy a položí ma na zem. Samozrejme mi pod telo poukladá mäkké vankúše. Kľakne si nado mňa a naznačí aby som dala stehna od seba ďalej.
Bože, teraz to príde. Drsný vpád.
No nič také sa nekoná. Michael sa len nado mnou usmieva a nežne ma začne hladiť po celom tele. Začne pomalou masážou členkov a postupne prejde až k mojim perám, ktoré dravo vezme medzi tie svoje. Nevynechá na mne ani kúsoček, ktorého by sa nedotkol. Predohra má v našom vzťahu dozaista nezastupiteľné a dôležité miesto. Nedbám, len ma tým privedie do potrebného bodu varu.
Keď je so všetkým hotový som už napoly vyšťavená. Netušila som, že maznaním, bozkami a dotykmi sa človek môže vyčerpať.
Potom zaujme pohodlnú pozíciu a začne sa ku mne približovať. Rukami sa zaprie pri mojej hlave a posunie sa tak, aby sa ma nedotkol na bolestivom mieste. Pokrčí kolená a pomaly spustí bedrá smerom ku mne. A v tom to príde. Pomaly a intenzívny prienik. Zaskučím a zdrapnem ho za predlaktie. Už teraz som na prelome výbuchu a to ešte neurobil to podstatné.
„Si v poriadku?“ Roztraseným chrapľavým hlasom sa odtrhne od mojich pier.
„Nie, som v siedmom nebi.“ Obmotám mu ruky okolo krku a prsty zaryjem ho jeho kučier.
„Nič iné som nechcel počuť.“ Vdýchne mi horúci vzduch do úst.
„Povedz mi len jedno. Budem kričať?“ Odpoveď je zbytočná. Už teraz mám dosť.
„Asi áno.“ Usmeje sa a vezme ma na jazdu plnú vášne. A sľubovaná jemnosť a nežnosť sa v žiadnom prípade nekoná, pretože ho stonaním prosím, aby bol tvrdší.
„Na to, že si neskúsená mladá dáma si celkom náruživá.“ Zamrmle do mojich úst a jazykom mi skĺzne po spodnej pere. Potom ju chytí medzi zuby a jemne potiahne.
„Pri tebe sa inou ani nedá byť.“ Obmotám mu nohu okolo jeho a pevne k nemu pritlačím boky.
„Si pripravená dostať viac?“ Hnedým lesklým pohľadom mi prepáli kráter do mozgu.
Och, pripravená na čokoľvek. Zatvorím oči, zakloním hlavu a som odhodlaná prijať posledný stupeň rozkoše. A ten bol v skutku bombastický. Intenzitu znásobovali nie len šialené veci, ktoré mi pri tom Michael šepkal do ucha, ale aj jeho samotné vzdychy a výkriky. Som šťastná, že som jediná žena, ktorá to má možnosť zažívať a počúvať takmer nonstop.
„Spokojná s tým čo si dosiahla?“ Ponad moje oči sa Michael natiahne po prikrývku položenú na gauči a poskytne mi tak priamy výhľad na jeho ploché chudé, ale zato pevné brucho. Nedá mi to a tvrdo naň prisajem pery.
„Ani si nevieš predstaviť ako. Bolo to úžasné.“ Zatvorím oči a pokojne zapradiem. „A nevrav mi, že ty si po tom netúžil.“
„Túžil, ale musím ťa pokarhať. Si veľmi nedisciplinovaná pacientka.“ Podpichne ma, pričom sa mu z tváre nestratí blažený úsmev. „Čo si sľúbila doktorom, keď ťa prepúšťali?“
„Že budem v pokoji?“ Zahrám sa na hlúpu.
„A máš pocit, že si?“
„Nevyzerám dostatočne spokojná a pokojná? A navyše som veľmi šťastná pretože mám teba – môjho domáceho zázračného liečiteľa.“ Prstom mu zľahka prejdem po prsnom svale.
„Na niekoho si zabudla, mama.“ Pripomenie mi.
„A malú zázračnú čipernú liečiteľku, ocko.“ Dodám a rozleje sa mu radosť po celej tvári.
„Vieš čo by ma zaujímalo?“
„Čo také?“ Zaprie sa lakťom o kožušinu a podoprie si rozcuchanú hlavu.
„Ešte si mi nepovedal aké to bolo, keď som bola tehotná. Bola som na teba zlá? Týrala som ťa mojimi zmenami nálad?“
„V jednom kuse.“ Zasmeje sa a zakryje si ústa rukou.
„Naozaj? To sami páči. Čo som robila?“ Začnem vyzvedať. Dúfam, že som bola čo najneznesiteľnejšia. Veď keď už mi urobil dieťa, aj on by mal niesť dôsledky. Nie len hrdo sa pýšiť svojim prejavom mužnosti (a tým je tehotná partnerka), ktorý každého chlapa napĺňa pocitom moci a pýchy.
„A keď ti to poviem stále si ma budeš chcieť vziať?“
„Jasnačka.“
„Taká ufrflaná si hádam nikdy nebola.“ Teatrálne pokrúti hlavou a prevráti oči. Nikdy som nebola ufrflaná. To si vymýšľa.
„Klameš.“
„Neklamem, mama a Boh sú mojimi svedkami, že si ma neznášala za to, že som ti do bruška zasadil semienko lásky.“
Rozosmejem sa nad jeho prívlastkami.
„Nesmej sa. Hovorím vážne. Dokonca si chcela aby som naše dievčatko vynosil ja, aby som aspoň na chvíľu pocítil aké to je.“ Ľahne si na chrbát a nad pupkom urobí obrovský polkruh znázorňujúci tehotenské bruško.
„Každý jeden z vás, by si to zaslúžil. Len škoda, že to nie je také jednoduché.“ Capnem ho po hrudi, len tak plesne.
„Ale musím povedať, že to bolo nádherné obdobie.“ Pohladí ma po plochom bruchu. Až som prekvapená jeho zjavom. Veď je to necelý pol rok, čo som ešte bola tehotná.
„Kiež by som si ho tak pamätala.“ Opäť ma prepadne smútok a so skrivenou tvárou sa mu schovám do priehlbiny medzi hlavou a ramenom. A čo je ešte viac smutné – už si to nezopakujem. Na jednej strane fajn. Nebude ma oplodňovať každú možnú chvíľu. No na strane druhej, nebolo by od veci dať Meg súrodenca. Aspoň by nebola sama.
„To sa napraví. Ani sa nenazdáš, všetko bude ako predtým.“ Pevne ma objíme. Len čo naše nahé pokožky o seba narazia dostávam sa akoby do iného sveta.
„Michael, ten muž, ktorý toto spôsobil...“
„Je mŕtvy, Lis. To vieš.“ Zastaví ma a nedá mi možnosť dokončiť vlastnú myšlienku.
„Ale rodinu mal. Spomínal si, že bol ženatý a tiež mal dcéru ako my.“
„Áno. O čosi staršiu ako je naša.“
„Chcem sa porozprávať s jeho ženou.“ Vyrukujem na neho so šialenou požiadavkou.
„To myslíš vážne?“
„Smrteľne. Inak ti s tým nedám pokoj. Musí to byť pre ňu strašné. Keby som na jej mieste ja, tak sa asi zbláznim.“ Snažím sa vžiť do jej situácie. Už len pomyslenie na to ma mrazí.
„Ak je to pre teba dôležité, tak so mnou môžeš rátať.“
„Je. Musí vedieť, že sa nehnevám ja a ani ty.“
„Neviem, či sa hnevám.“
„Michael, žijem. Povedz, kto je na tom horšie? My alebo ona? Jej muž určite nebol zlý človek. Bola to len nešťastná náhoda.“
„Ktorá ťa takmer stála život.“ Prevráti na mňa oči. Je až smrteľne úzkostlivý.
„Odkedy myslíš tak negatívne? Tá žena za nič nemôže. Prišla o muža a teraz bude na svoje dieťa sama. Ak to bude nevyhnutné, som pripravená jej pomôcť.“
„Dobre, ukončíme túto tému tým, že obaja sme pripravení pomôcť.“ Usmeje sa a vlepí mi vlhký bozk na čelo.
„Ďakujem, Michael.“ Prevrátim sa na bok a zakutrem sa čo najbližšie k nemu. „Len čo sa bude dať, tak ju vyhľadám.“
„Isteže. Ale i ja mám na srdci dôležitú tému a tou je...“ Zodvihne moju ľavú ruku do vzduchu a poklepe mi po prsteni.
„A čo konkrétne chceš prebrať?“ Zasmejem sa a medzi prsty vezmem jeho bradavku a trochu ju stlačím.
„Nerob! Neznášam to.“ Strhne sebou a umožní mi tým výhľad na jeho detsky jemnú holatú prdelku.
„Tak toto je ešte lepšie.“ Nepríčetne sa rozosmejem a štipnem ho i tam.
„Už stačilo, ty perverzáčka.“ Zamotá sa do deky. Vyzerá ako ľudská kukla.
„Nie som perverzná, len sa mi páči tvoja riťuľa.“ Zvodne na neho žmurknem očkom.
„Mne tvoja viac, ale stále sa vyhýbaš mojim otázkam.“
„Neviem. Čo tak o rok?“ Vážne navrhnem.
„Rok? Myslel som, že tak do konca mesiaca by sme to stihli.“
A ten trulo mi sadol na môj vážny tón. „Ty si myslíš, že by som to vydržala?“ Rozosmejem sa a tým aj jeho. „Na smrť si ma vydesila.“
„Prosím, len tu ešte pekne ostaň. Neužil si si ma toľko, ako by som chcela.“ Vystriem sa a prekrížim nohy.
„Nemôžem uveriť, že práve ja mám také šťastie. Tá najúžasnejšia a najkrajšia žena akú poznám leží po mojom boku a vedľa v izbe sladko spí naša spoločná dcéra.“
„A čoskoro sa vezmeme.“ S jemným úsmevom ho pošteklím pod pazuchou.
„Už aby to bolo.“ Spokojne zapradie a prekríži si ruky na hrudi.
„A šaty si budem pre každý prípad vyberať doma. Po ďalšej strate pamäti netúžim.“
„Ani by som ťa už nikam samu nepustil.“ Natočí hlavu nabok a obtrie sa o mňa nosom.
„Nikdy?“ Opýtam sa ho a potiahnem ho za rozstrapatený prameň vlasov medzi očami.
„Aspoň do tej chvíle, kým ti nezaobstarám obrnené vozidlo.“ Zažartuje a ja sa z chuti zasmejem. Som rada, že to nemyslel doslovne a nebude ma držať pod svojím drobnohľadom.
„Neviem, či ešte niekedy dokážem nastúpiť sama do auta. Hoci si nič nepamätám, mrazí ma z toho.“
„Tak budem pri tebe, kým si sama na to netrúfneš.“
„Ďakujem.“ Vrelo sa na neho pozriem a prstom mu na hruď nakreslím imaginárne srdce.
„A začo?“
„Za to ako sa snažíš.“
„To je samozrejmosť. Ty by si robila to isté.“ Natiahne na seba spodné prádlo a pyžamové nohavice.
„Kam ideš?“
„Beriem ťa do postele. Na tej tvrdej zemi sa asi ťažko dáš dokopy. Pred oltárom musíš byť fit.“ Ako pierko ma vezme na ruky a odnesie späť do spálne. Položí ma na posteľ a ponatriasa uležaný vankúš. Uloží ma a starostlivo zakryje paplónom.
„Bolo to šťastie, že som ťa pred štyrmi rokmi takmer zabila tými dverami.“ Objímeme sa a usmejeme nad spomienkou, keď sme sa po prvý krát stretli.
***
Uplynulo sedem dní a opäť sa nachádzame na Michaelovom ranči. No najradšej by som sa vrátila späť na hotel, pretože už pár dní ma otravuje s výberom šiat. A neuveriteľne mi to lezie na nervy. Nakoniec som súhlasila a nechala si zobrať miery pretože ten perfekcionista by ma nenechal dýchať. Ešte aj do organizácie svadby vloží všetok svoj um a talent a pritom by to mala byť moja úloha. Veď som žena.
„Máte skvelú postavu, slečna.“ Uškrnie sa na mňa Margot a natiahne mi okolo pása krajčírsky meter.
„Ďakujem.“ Rozpačito na ňu mrknem a pohľadom zakotvím v jej gigantickom výstrihu, ktorý vypĺňajú kozy dvakrát väčšie ako tie moje. Vedel vôbec Michael koho najal?
„S takýmito mierami sa mi bude pracovať ľahko.“ Prehodí si prameň dlhých kučeravých blond vlasov. A ja dúfam, že si moje požiadavky týkajúce sa dizajnu svadobných šiat dobre zapísala a neurobí ich podľa seba. Šaty v jej podaní by vyzerali asi ako šaty šľapajúcej ženskej z Hollywood Bulváru v zrelom veku.
„Dámy, hotovo?“ Dnu nakukne Michael. Keď sa na neho usmejem usúdi, že sme so všetkým skončili. Pricupká ku mne a objíme ma okolo pása. Margot sa pred ním len ľahko pretŕča a vypína hruď. No ten jej konanie vôbec neregistruje a venuje sa iba mne a mojim vlasom.
„Iste, pán Jackson. Z vašej snúbenice bude krásna nevesta.“
„O tom som presvedčený.“ Pozrie sa na Margot a tá prudko očervenie. Vyzerá naozaj smiešne.
„A vy? Žiaden smoking?“ Stiahne brucho a takmer nedýcha. Je mi jasné o čo jej ide. Veľmi rada by si chcela poobchytkávať môjho chlapa.
„Ďakujem slečna Sendovallová, ale ja smoking nepotrebujem.“ Strčí si ruky do vrecka a mierne rozkročí nohy. Je nervózny. Okusuje si spodnú peru a to je jeden zo znakov.
„Áno, nepotrebuje.“ Omotám sa mu okolo ramena a opriem so o neho hlavu. Tá balónová ženská na neho nehanebné pozerá.
„No tak v tom prípade máme všetko. Už pôjdem. Dovidenia.“ Zbalí si všetky švestky a vyštartuje von. Cestou zakopne o koberec. Tak jej treba. Nemusí nosiť 15 centimetrové podpätky.
„Odprevadím vás.“ Ponúkne sa jej čo sa mne nie celkom pozdáva. Ale je gentleman. No nedá mi to a nasledujem ich. Ako kráčajú k vchodovým dverám Michael sa klasicky - podaním ruky chystá rozlúčiť. Lenže Margot to vezme do vlastných rúk a stiahne si ho k sebe. Vyšpúli kačacie pery a vtisne mu bozk na líce. Až na koniec chodby počujem ako pri tom zamliaskala.
Našťastie Michael zachová chladnú hlavu a okamžite ju vyprevadí.
„Tá ženská nemá v sebe ani kúsok úcty a zdvorilosti.“ Napajedená mu vyfúknem vzduch rovno do tváre.
„Mne sa zdá priateľská. Preto som si ju vybral.“
„Stála som vám za zadkami a dovolila si ťa pooblizovať.“ Nasmerujem ho k zrkadlu a ukážem na „nenápadný“ odtlačok červeného rúžu. „Normálne mi je chudáka Billa ľúto. Sám aby sa popasoval s tými jej melónmi. Dúfam, že sa jej zmestia do auta.“ Znechutene si odkašlem.
„Nebuď na ňu taká zlá. Veď ti pomôže so šatami.“
„Zastávaš si ju preto lebo sa ti páči jej zadok a kozy?“ Rypnem si do neho. Zaujíma má jeho názor na tento typ žien.
„Vieš predsa aké ženy sa mi páčia.“ Zvodne na mňa mrkne. No mňa na jeho otázke zarazí niečo iné.
„Ženy?“ Založím ruky v bok a nakloním hlavu. Pohľadom sa mu surovo zarývam do očí.
„Áno. Sú tri. Veľmi ich milujem a každá je iná.“ Hneď mi dôjde ako to myslí.
„Ani netušíš aké máš šťastie. Šikovne si z toho vykľučkoval.“
„Viem čo rada počuješ.“ Pritisne si ma k sebe a pobozká na líce.
„Takže prsnaté blondínky v tvojom zozname dokonalých žien a potenciálnych matiek tvojich detí nemajú žiadne miesto?“ Nevinne našpúlim pery a nenápadne mu rozopnem dva gombíky na košeli.
„Len jedna hnedovláska so žiarlivostnými sklonmi.“
„Ja nie som žiarlivá. Dokonca som predýchala aj Tatianu a jej jazyk v tvojom krku. Mal by si byť na mňa pyšný.“ Fuj, ešte teraz sa mi zdvíha kufor, keď si spomeniem na záznam z koncertu a fotografiu kde bola zachytená ako sa na neho vrhla.
„A čo sa týka potenciálnej matky, zmenil by som to na reálnu.“
„Brzdi, Michael! Približujeme sa k rizikovej téme Deti.“ Nastavím pred naho dlaň a dám mu tým jasnú stopku. Odkedy sa môj vzťah s Meg začal vyvíjať pozitívnym smerom, Michael už medzi nás zaviedol novú tému: Ďalšie dieťa. Odbila som ho ako zakaždým. Zdá sa mi, že sa príliš impulzívne do toho vrhá.
„Ty si začala.“
„Tak to aj rýchlo ukončím.“ Informujem ho a rukami sa mu zavesím okolo krku. „Trvám na tom, že sa vezmeme tu. A tie tvoje teórie, že by sa ti to páčilo aj v kostole si niekam strč. Dobre viem, že sa ti môj návrh pozdáva.“ Prižmúrim na neho jedno oko.
„Páči, len som ti dával možnosť si to rozmyslieť, ak by to bolo pre teba dôležité.“
„Ale nie je. Kostol nemá také čaro ako toto miesto.“
„Tak potom nemám na výber. Budem akceptovať tvoje rozhodnutie.“ Urobí na mňa smiešnu grimasu. No tá ma vôbec nerozveselí.
Rozhodli sme sa pre veľmi, ale veľmi malý obrad. Vlastne sme nikoho konkrétneho okrem svedkov nepozvali. A tu je najväčší kameň úrazu.
Toto keď sa dozvedia moji rodičia, tak ich na mieste trafí šľak. Vždy snívali o tom, že svojím dcéram pomôžu vystrojiť veľkú a nádhernú svadbu. Ale po takej ja netúžim. Preto sa bojím, že ich týmto rozhodnutím sklamem. Nehovoriac o otcovi. Ten Michaela určite zabije. Veď ho ani nepožiadal o moju ruku a na to si on potrpí. Clarin manžel David si takisto musel prejsť predsvadobným peklom s mojim otcom. A aj napriek tomu, že ako oni sami dvaja hovoria, majú vzťah na poriadku, ja tomu neverím. Otcovi bude vždy niečo na Michaelovi prekážať. Nie je zrovna prototyp muža akého si pre mňa predstavoval: vysoký, stavaný Adonis s navlas rovnakými záujmami ako má môj milovaný otecko. To, že by mal byť zabezpečený, inteligentný a dobrý ku mne rovno musí zmietnuť zo stola. Pretože to Michael je. A je ešte lepší než si dokáže predstaviť.
„Ďakujem, Michael.“ S vrelým pohľadom sa mu pozriem do tváre. „A dúfam, že ti neprekáža, že chcem ísť sama za Starlingovou ženou?“ Ben Starling, chlap, ktorý ma pripravil o pamäť. Rozhodla som sa, že ju musím navštíviť.
„Čo narobím, keď si tvrdohlavá.“ Povzdychne si. Nie je stotožnený s mojim rozhodnutím.
„Nič strašné sa nestane. Sľubujem.“ Upokojím ho a počkám si na Billa, ktorý odvoz Margot vzal ako najťažšiu misiu svoje ochranárskej kariéry. A to sa stretol už naozaj so všeličím.
„Bill, dávaj pozor. A ty tak isto.“ Podá nám ešte svoje posledné inštrukcie. Nakloní sa ku mne cez otvorené okno auta a bozkom sa so mnou rozlúči.
„A mne nedáš?“ Oplzlo si Bill prejde jazykom po spodnej pere.
„Michael, radšej už bež dnu. Tvoj zamestnanec sa ťa pokúša pretiahnuť pred mojimi očami.“
„Fuj, som predsa hetero.“ Oboznámi nás Bill so svojou sexuálnou orientáciou a vyrazí vpred. Po ceste sa ho vypytujem na rôzne detaily z nášho života a čo je zaujímavé - dozvedela som sa veľa vecí, ktoré mi Michael neprezradil.
Napríklad, že ešte donedávna ma môj bývaly intenzívne kontaktoval. A aj to, že sme sa pre neho boli istú dobu povadení.
Ďalej sa ho už na nič nevypytujem. Len sa pohodlne usadím do sedadla a vložím si ruky do vreciek bundy. V tom mi medzi prstami niečo zašuchoce. Vytiahnem to a zistím, že je to odkaz od Michaela. Rozložím pokrkvaný papierik a prečítam si ho.
Usmejem sa a schovám ho späť.
„Sme na mieste, slečna.“ Bill zavtipkuje a zaparkuje auto na okraji chodníka. Urobí si pohodlie a odgrgne si ako statočný samec brontosaura.
„Vďaka, Bill. Nenechám ťa dlho čakať. A vyvetraj tu, prosím.“ Vystúpim do tichej ulice a ležérnou chôdzou sa vyberiem k starému domu postavenom vo viktoriánskom štýle. Zaklopem na dvere, ktoré mi otvorí niekto, koho by som ani vo sne nečakala.
„Charlotte?“ Vypleštím prekvapené oči na moju bývalú teplú spolužiačku. Čo to má znamenať?!?!
Komentáre
Prehľad komentárov
takze takto..... Michael ma zo zaciatku vydesil svojim pristupom. Myslela som, ze sa pohadaju ale nakoniec pohoda. Najlepsi bol moment ked si od neho vyprosila sex:) len tak dalej tesim sa na pokracovanie.
.....
(Michelle, 23. 1. 2015 13:40)
A je to tu. Tvoja dvorná komentátorka sa púšťa do práce :D
Nemôžem inak, začnem jedným slovom, ktoré v podstate vystihuje celú túto kapitolu a nič iné mi neprišlo na rozum po prečítaní.
Skrátka - ROZKOŠNÉ.
A možno ešte jeden prívlastok - REALISTICKÉ.
Pretože, a to mi udrelo do očí hneď na začiatku, strašne strašne sa mi páčilo ako All opísala to ako sa Michael podľa nej postavil k celej záležitosti medzi ňou a jej dcérou. A žiadny pridaný cukor alebo umelé sladidlá navyše som v tom nevidela. Bola to naozaj dokonale tvrdo opísaná realita - teda nie v pravom zmysle slova realita, ale mala som pocit, že to tak je.
A sme pri jednej večnej téme - Michael a jedlo. Došľaka, čo s ním je? Ako nevedomý čitateľ teraz neviem či to je predzvesť niečoho do budúcna alebo to nebude mať zásadný význam. Uvidíme. A to ma na tom najviac baví. Tá zvedavosť a nevedomosť :)
Bože, doteraz mám pripečený úsmev na tvári z tej scénky s Eddiem, keď mu Michael akoby prikázal, aby s tým mikrofónom niečo urobil :D :D Zlatí obidvaja :D
Moment, keď All Michaela "ukecala" k jej "poprvé" s ním. Konečne sa jej to podarilo a presvedčila ho a nakoniec to bolo strašne pekné. Michael úzkostlivo organizoval pohodlie a neboli tam žiadne gýčové romantické sračky, ktoré by celkový efekt narúšali. Bravo!
Všimla som si tiež, že si si tentokrát dala záležať na tej damned interpunkcii (?/!/.). Děvče se nám posnažilo, jo? :D Super, som rada, že si berieš moje malé radičky k srdcu a snažíš sa na nich popracovať. Hoci ešte by som to doviedla do úplnej dokonalosti... ;)
Trošku ma prekvapilo ako sa Michael postavil k tej vdove po autohavárii. Chýbalo mi tam trošičku jeho altruistické srdce, ale na druhej strane zase chápem, že mal voči tej rodine ťažké srdce. Aj keď All to dobre vystihla - ona za to nemohla. Som zvedavá či nakoniec vymäkne alebo ako sa k tomu postaví. Znovu - uvidíme.
„Vieš predsa aké ženy sa mi páčia.“ Zvodne na mňa mrkne. No mňa na jeho otázke zarazí niečo iné.
„Ženy?“ Založím ruky v bok a nakloním hlavu. Pohľadom sa mu surovo zarývam do očí.
„Áno. Sú tri. Veľmi ich milujem a každá je iná.“ Hneď mi dôjde ako to myslí.
„Ani netušíš aké máš šťastie. Šikovne si z toho vykľučkoval.“
„Viem čo rada počuješ.“ Pritisne si ma k sebe a pobozká na líce." - ááááh toto bolo perfektné! Ani netušíš ako sa mi strašne páči, keď nenasleduješ klasické frázy z filmov a pridáš tam také "just-normal things" - "viem čo rada počuješ" - skoro som sa prekotila na stoličke nad jeho drzosťou a pritom "mňamkosťou" :D
Charlotte, bývalá teplá spolužiačka. Ak mám priznať farbu, dlho som tápala kto dofrasa tá Charlotte je, nepamätala som si ju :D Ale nakoniec mi to dobliklo. No jo, teraz je otázka inde. Je to jeho manželka? A ak áno, zmenila orientáciu alebo čo? Či dcéra? Či čo vôbec? Árgh, nenapínaj ženská, a pohni kostrou s novou kapitolou! ;)
Your,
M
Keep Michaeling
xx
:)
(Veroniqa, 26. 1. 2015 10:17)