61. časť
ALLISON
KLAP!
Zaklapnú sa dvere od spálne a moje viečka po desaťminútovom statočnom boji rozlepia. No vlastné ubolené telo nedokážem uviesť do chodu, hoci o dve hodiny máme naplánovaný odchod. „Dobré ráno, Šípková Ruženka.“
Nahodený ako model na predvádzacom móle posadí svoj pidi zadoček vedľa mňa a snaží sa dostať pod paplón. „Prestaň, dnes ma z postele nikto nedostane!“ Zakňučím a skryjem si strapatú hlavu pod vankúš. No i napriek mojim protestom s tým neprestáva a bruškami prstov mi prechádza po zadku. Miluje tieto naše doťahovačky, a tak isto aj ja. „Máš to márne, Michael. Sám si ma dostal do tohto stavu.“ Zasmejem sa, keď ma šťuchne pod pazuchu.
„O akom stave hovoríš?“ Zatvári sa, že nevie o čom hovorím. Zvraští čelo a medzi očami sa mu prehĺbi vráska.
„O tomto. Úplne si ma v noci zničil. Taký divoký si ešte nikdy nebol. Že ty si si potajomky čítal tú kámasútru?“ Ešte zalapám po dychu, keď si premietnem tie pozície, do ktorých sme sa dostali. Jedna intenzívnejšia ako druhá, fúúh.
„Jediné, čo som čítal boli tvoje oči.“ Začervená sa spolu so mnou a len oblečenú v spodnom prádle ma odvlečie do kúpeľne.
„Počkaj! Ešte som sa neprivítala s malou.“ Vyšmyknem sa mu z objatia ako klzká rybka, navlečiem do župana a zastavím sa pred postieľkou. „Ty si dnes vôbec spal?“ Začudujem sa, keď zistím, že Meg je už nakŕmená, prebalená a prichystaná na cestu. Dokonca nachystal do tašky veci, bez ktorých sa jednoducho nezaobídete, keď máte malé batoľa.
„Nie, veď nebol priestor.“
Nebol priestor? Sakra, tak ako je možné, že ja som si dokázala na tých pár hodín schrupnúť. Opäť sa s ním niečo deje.
„Ak nebudeš proti, vybral som ti šaty, ktoré by si si mohla pri dnešnej príležitosti obliecť.“ Ustúpi dva kroky doprava a predvedie mi šaty, ktoré som na sebe nemala celú večnosť. Vlastne nespomínam si, že by som ich niekedy mala na sebe. Len tak viseli v šatníku zabudnuté (majú na sebe ešte vysačku, ktorú si nenápadne prezriem a takmer hodím šablu, keď zistím, že stáli osemsto dolárov). Alebo mi ich nebodaj kúpil Michael? Nemohol, to by tam nenechal cenovku, nato je on moc prešpekulovaný. Tieto šli z môjho vrecka. Našťastie.
„Takže okrem toho, že si mojím manželom, pasuješ sa aj do rádu štylistov?“
„To nie, ale ako ťa poznám, stála by si pred zrkadlom celú večnosť, kým by si sa rozhodla, čo na seba. Tak som ti s tým trochu pomohol.“ Nasmeruje ma do kúpeľne a poklepe si po hodinkách. Nemá rád, keď je v časovom sklze, preto sa mu nesnažím robiť napriek a bleskovo si obliekam to, čo mi prichystal a ani s make-upom sa nepáram. Hoci by som rada zažiarila pre milenkou svojho otca. Urobia to za mňa tieto sakramentsky drahé značkové šaty.
„Tadáááá.“ Predvediem sa mu a veselo sa zatočím.
„Nádherná ako vždy.“ Pritiahne si ma k sebe. „Ale toto budeme musieť obaja odložiť.“ Vezme mi obrúčku z prstenníka a tak isto aj tú svoju. Šikovne si ich strčí do vrecka nohavíc a významne nadvihne obočie.
„Nemyslíš si, že by si ich mal schovať na bezpečnejšom mieste ako je vrecko nohavíc?“
„To to je to najbezpečnejšie miesto na svete, ver mi.“
„Dobre, verím ti. Ale ak ich stratíš, máš po chlebe.“ Naoko mu pohrozím a nechám sa ním odviesť až k autu. Na rukách hrdo nesie našu dcéru a usmieva sa pri tom. Ešte nikdy taký šťastný nebol.
O necelé dve hodinky a po krkolomných manévroch na strasenie novinárov a vytrvalých fanúšikov sme na mieste a odratúvame posledné minúty pred príchodom môjho otca. Cícerky studeného potu mi už pomalinky stekajú po chrbte. „Bohvie, čo to bude za ženskú. Nemám z toho dobrý pocit.“ Zverím sa mu.
„Nemyslíš, že na takéto závery je príliš skoro? Ešte sme ju ani nevideli.“ Snaží sa ma upokojiť.
„Hovorí mi to môj šiesty zmysel, alebo si mu už prestal veriť?“
„Tvojím zmyslom nikdy.“ Využije poslednú chvíľku a prisaje sa mi na ústa. Len čo sa stihnem spamätať z toľkej dávky pikantných bozkov (sviniar, určite to bol zámer, aby som okolo neho nechodila ako klbko nervov) už aj zazvoní zvonček. Michael preberie iniciatívu a otvorí dvere. Z vedľajšej miestnosti začujem trojicu hlasov. Jeden – nervózny - patriaci môjmu podarenému manželovi a tie zvyšné dva milencom roka.
Ešte skôr ako skočím do jazera plného krokodílov, pyraní, nechutných slizkých rýb, obojživelníkov a chalúh, si uhladím pokrkvané šaty a s úsmevom sa pribehnem privítať s hosťami. Moje sedem centimetrové ihličky ma takmer nezvládnu udržať na mieste, keď mi zrak padne na slávnu Patriciu.
Nenápadne sa pozriem na Michaela a z pohľadu sa mu dá jasne vyčítať na čo myslí. Presne na to, na čo ja, pretože len čo zachytí môj špiónsky pohľad vyšle signál „myslím na to, načo ty“.
Patricia Thompsonová snáď ani nie je žena, ale výkladná figurína. A ten jej zadok. Och bože.
Ak Michael čo in len na moment zaparkuje svoj pohľad na tom výstavnom kuse, tak behom sekundy má môj zadkofil na stole žiadosť o rozvod. Seriózne.
„Rada ťa spoznávam. Tvoj otec o tebe často hovoril.“ Preafektovane sa vyškerí a zapiští tak vysokým hlasom, že to moje ušné bubienky takmer nezvládnu.
Prečo sa môj otec dal dokopy práve s panenkou Barbie? Toto nie je jeho typ žien, som si tým istá.
„Aj ja ťa rada spoznávam.“ Prijmem jej dlaň a potrasiem si s ňou ruku. Vôbec nie som rada, že je tu. Ráno som mala predsa zostať v našej vyhriatej posteli. Ale čo narobím, už som tu. Pre otca to nejako pretrpím a budem sa tváriť tak,ako to odo mňa očakávajú.
No Michael, ten to zbadal už v prvý okamih ako som uzrela Patriciu. Darmo, pozná ma ako svoje mokasíny. Aj počas obedu mi neustále vysiela signály, ktorým rozumieme len my dvaja, aby som sa uvoľnila.
„Naše prvé stretnutie bolo teda vcelku komické.“ Zakončí piskľavým hlasom slečna dokonalá historku ako sa spoznala s mojím otcom a pritom sa pozerá iba na Michaela.
„Komické to veru bolo.“ Dám jej za pravdu. Ale mám na mysli skôr je výstup, než samotný príbeh.
„Netušil som, že sa mi ešte v živote podarí zamilovať.“ Konečne prehovorí aj otec a chytí svoju milovanú Patriciu za ruku. A mne sa chce pre zmenu smiať ako nepríčetnej. Toto je môj otec? Odkedy on prejavuje svoje city? Musel mi ho niekto vymeniť.
„Oci, naozaj ma to teší.“ Vľúdne sa na neho pozriem. Je na ňom vidieť, že to myslí úprimne a konečne vyzerá šťastne. Preto mu to nebudem kaziť a moje neposedné a pochybovačné myšlienky pre dnešný deň odsuniem radšej bokom.
„Všetkých nás to teší.“ Prehovorí Michael chrapľavým hlasom. Je nervózny, ale nie z tejto situácie. Jeho kolečka taktiež pracujú naplno a premýšľa nad naším manželstvom a ako zareaguje môj otec keď sa to dozvie. Ten bude pokakaný z Paula azda do konca života. Ešte šťastie, že sa mám z toho úmorného premýšľania nevznieti hlava.
Obaja by sme túto návštevu už chceli mať z krku. Vďakabohu nás na moment oslobodí Megien plač.
„Och, divočina volá.“ Pretriem si pusu od dezertu a chystám sa zdrhnúť za malou, ale Michael môj plán prekazí.
„Pokojne seď a porozprávajte sa.“ Posadí ma svojím pohľadom a už je fuč. On ma tu naozaj s nimi nechal samú. Toto mu ešte spočítam.
„Tak a čo máte vlastne v pláne?“ Trepnem.
„Patricia ma presviedča aby sme sa usadili tu. Boli by sme tak všetci pokope.“ Myšlienka, že by otec usadil v LA ma v skutku teší. Videli by sme sa tak omnoho častejšie a nie len počas sviatkov. Ale, že sa budem pri tom musieť pozerať aj na Patriciu ma neteší. Nie som potvora, to nie. Mrzí ma to hlavne kvôli mame. Viem veľmi dobre, že otca ľúbi a tú pretvárku, že je s tým v pohode jej nezožeriem.
„To by bolo skvelé, oci. Meg by mal konečne kto rozmaznávať.“
„Moja vnučka je málo rozmaznávaná? To aby som napravil.“ Moju nevinnú poznámku vezme Paul vážne, nafúkne sa a odíde za Michaelom, i on ma tu necháva samú. Tí dvaja spolu nejako telepaticky komunikujú?
„Musím povedať, že tvoja dcéra je naozaj na zjedenie. Takého rozkošného drobca som snáď ešte ani nevidela. Celá je po otcovi.“ Rozcitlivie sa. Odkedy prekročila prah dverí nespustila oči z Michaela a ešte aj keď sme ostali samé, ho musí spomínať?
„Presne, celá po otcovi. Taká je moja dcéra, celá ocko.“ Okato zdôrazním, že to ja som tá, ktorá má s Michaelom dieťa a je len môj.
„A plánujete vy dvaja aj niečo viac? Mne to môžeš povedať.“ Zašepká a nakloní sa smerom ku mne. Nebodaj si myslí, že sa z nás stanú kamarátky a obratom sa jej so všetkým zverím?
„Vyhovuje mám to tak, ako to je.“ Pravdivo odpoviem. Vyhovuje nám tento druh stavu.
„Máš pravdu. Bola by to hlúposť ak by ste sa mali do manželstva hrnúť len preto, že máte dieťa.“ S predstieraným nezáujmom si mávne pred očami rukou a odchlipne z poloprázdneho pohára víno. No ja sa musím len v duchu rehotať. O čo tej ženskej, dopekla, ide?
„Ale ty sa pochváľ. Čo s mojim otcom v skutočnosti plánujete?“ Začnem sa orientovať iným smerom.
„V podstate nič. Čo príde, to príde.“ Poklepe dlhými pazúrmi po stole a jazykom si prejde po obrovských perách. V momente ma zamrazí, presne ako pri jej príchode. Neskutočne mi pripomína Tatianu. Kadere, postava, dokonalá pleť, preafektovaný smiech. Už mi začína šibať.
„Dámy, dúfam, že ste sa príjemne porozprávali.“ Zozadu ma prepadne Michael a letmo mi prejde perami po krku, čo Tatiane číslo dva neunikne a kyslo sa zatvári.
„Príjemne, a čo malá?“ Naštvem sa a okato mu prejavím svoj cit. Prisajem sa mu na ústa a spodnú peru vezmem medzi zuby. Jemne ju potiahnem a slastne pri tom vzdychnem. Michael sa plný rozpakov na mňa pozrie.
Nie je u nás zvykom niečo takéto robiť pred ostatnými. Dokonca na našej vlastnej svadbe, kde boli prítomní len Bill, Linda a oddávajúci sme si symbolicky dali pusu. Ako deti v škôlke.
„Dobre, už spí.“ Posadí sa vedľa mňa a pod stolom mi stisne ruku. Táto scénka bude mať ešte dohru u nás v súkromí.
„Tak my vás už radšej nebudeme rušiť. Ďakujem vám, že ste to s nami vydržali.“ Otec ma mocne objíme a vlepí mi pusu na líce. Potom vyzve Tatianu číslo dva a odprevadí k dverám, no evidentne sa jej nechce. Takmer si ide krk vykrútiť, keď sa vkuse obzerá za mojím mužom.
Napokon sa s nami rozlúčia a odídu. A ja ďakujem nebesám, že sa už viac nemusím na ňu pozerať. A aby som sa vyhla Michaelovi, ihneď sa zabuchnem v kúpeľni a posadím na záchodovú misu.
„Vieš, že to len zbytočne naťahuješ?“ Neprejde ani desať minút a už mi klepe na dvere.
„Nič nenaťahujem.“ Odseknem mu a snažím sa všetko vstrebať.
„Poď von a povedz mi, čo ťa trápi.“
„Nič ma netrápi, čo by ma malo trápiť?“
„Napríklad Patricia.“
Len čo vysloví jej meno udrie do mňa tisíc hromov. Vystrelím z kúpeľne a takmer prevalcujem aj Michaela. „Tú ženskú predo mnou ani nespomínaj, jasné.“ Pohrozím mu.
„Prečo? Mne sa zdala celkom v poriadku.“
„Ty si slepý, Michael? Ty si to nevidel?“ Naštvane na neho zvýšim hlas. Hoci za nič nemôže.
„A čo som mal vidieť?“ Zarazene na mňa vypleští svoje hnedé kukadlá. A v tom si to uvedomujem, že je zbytočné si na ňom vylievať zlosť.
„Ako sa na teba pozerala. Cítila som sa tak trápne.“
„Preto si ma pobozkala? Chcela si dať Patricii lekciu za jej pohľady?“ Výraz jeho úst sa zmení a pohľad zvážnie.
„Nemala som na výber.“ Ofučane posadím zadok na saténové prestieradlo a ako bez života si vydýchnem. Správam sa žiarlivo.
„Lis, vieš, že to bolo nevhodné?“ Svojou poznámkou mi vlepí ostrú facku. Nikdy mi nič podobné nepovedal.
„Čo mi tým chceš naznačiť?“ Ako obarená na neho vypliešťam oči a s otvorenou pusou čakám na vysvetlenie.
„Nesmieš sa takto správať za každým, keď sa na mňa nejaká žena pozrie.“ Nehovorí mi to vyčítavo. Ani nepôsobí naštvane. Myslí to len v tom najlepšom. No i tak vybuchnem.
„Je mi fuk ako na teba pozerajú iné ženské. Serie ma len ako na teba pozerá O.N.A!“ Prudko sa mu vytrhnem, keď ma chytí za ruku. Teraz jeho dotyk neznesiem.
„Vieš, že pre mňa je to nepodstatné.“ S pokojom sa ku mne prihovára. Dobre vie, že je zbytočné prilievať olej do ohňa. Keby zvýšil hlas, určite by sa mu to podarilo.
„Ale pre mňa nie. Je s mojím otcom, ale nohy rozkročila pre teba.“
„Tak v tom je ten problém. Nejde tu o mňa, ale o otca.“
„Odhalil si to. Nemyslím si, že je pre neho tá pravá. Nerada ho s ňou vidím.“ Zverím sa mu. „Som preto zlý človek?“
„Nie si zlý človek, nikdy si nebola zlý človek. Ale mala by si nechať otca žiť si život podľa seba. Nie je dobré, keď sa niekto iný snaží za teba riadiť...hm.“ Odmlčí sa. Teraz presne viem na čo naráža.
„Niekto z tvojho okolia chcel, aby si sa na mňa vykašľal?“ Neviem načo sa ho to vôbec pýtam, keď odpoveď je jasná. Bolo ich toľko. A určite stále je.
„Ešte stále budeš moju tvrdohlavosť považovať za najhoršiu vlastnosť, ktorú mám?“
„A tento výrok by sa mal vytesať do kameňov. Sám Michael Jackson sa práve priznal, že je tvrdohlavý.“ Pokúsim sa zavtipkovať. „A kedy to oznámime ostatným?“ Z vrecka nohavíc mu vytiahnem prstene a oba si ich nasadím.
„Neodbočuj od témy.“
„To ty sa snažíš vyhýbať podstatným veciam. Môjho otca a jeho panenku sme už uzavreli. Nechám ich napokoji, ale prisahám, že ak sa na teba tá pipka ešte raz pozrie, vydriapem jej obe oči.“ Majetnícky si ho k sebe pritisnem.
„Nevyhýbam sa tomu. O tri týždne je predsa náš Rodinný deň. Lepšie miesto a čas mi ani nenapadne.“
„To myslíš vážne, že to chceš všetkým povedať práve tam?“ Oči na neho vygúlim, nečakala som, že to bude tak skoro. Popravde som si myslela, že sa to stane naším doživotným tajomstvom.
„Si šialenec, Michael Jackson.“
***
„Prepáč, ale väčšiu somarinu som z tvojich úst azda ešte nikdy nepočula.“ Začnem si vylievať zlosť na ručne vyrezávanom stolíku. Šuflíky na ňom otváram a zatváram ako zmyslov zbavená tváriac sa, že hľadám niečo dôležité, inak by som sa asi neudržala a jednu mu kmasla po šišatej hlave. Po príchode na ranč sme opäť načali tému rodinného dňa.
„Prečo si to myslíš?“ Namietne. Svätožiara nad jeho hlavou mi takmer vypáli zrak.
„No prečo asi? Vieš si predstaviť, že sa moja mama stretne zoči voči s tou pubertálnou frajerkou môjho otca?“ Zvýšim hlas. Nemôžem uveriť, že sa hádame pre tú fľandru.
„Je to rodinný deň...“
„Presne tak. Rodinný deň. A ona naša rodina nie je, chápeš to!“ Skočím mu do reči a nenechám ho dokončiť načatú myšlienku.
„Teraz ťa vôbec nespoznávam. To nie si ty. Mala by si byť rada, že je tvoj otec šťastný a namiesto toho bezdôvodne útočíš na jeho partnerku.“ Nahnevane si prekríži ruky na hrudi. Štve ho, že nedokážem byť ako on a v každom vidieť to dobré. Ja jednoducho taká nie som a musí sa to naučiť akceptovať, inak to nebude fungovať.
„Michael, ja nikdy neútočím bezdôvodne. Asi ma tak dobre nepoznáš. Tá žena sa mi nepáči. Skončí to zle, pamätaj moje slová.“
„Prosím, mohla by si sa správať racionálne? Už som ich pozval a moje pozvanie prijali.“
„Čože? Michael, ty si neskutočný idiot.“ Vybuchnem ako sopka. Michael len zarazene na mňa pozerá. A čo mu iné ostáva? Veď som ho nazvala idiotom. Nikdy pred tým som tak neurobila. „Radšej ulož malú. Ja mám ešte nejakú prácu.“ Zvrtnem sa na päte a odkráčam preč. Ako víchor vyrazím dvere a kráčam čo mi nohy stačia. Zastavím sa až po niekoľkých minútach a zveziem do vysokej trávy. Chvíľu len tak kľačím a keď už nevydržím ten tlak, ktorý vo mne rastie každou sekundou a doslovne ma ničí, začnem kričať. Netuším koľko to trvá, prestanem až vo chvíli, keď mi zrak padne na nebo posiate hviezdami. Aké patetické.
„Už sa cítiš lepšie?“ Za mojich chrbtom sa ozve ten najmelodickejší hlas aký poznám.
„Ty si nechal Meg samú?“ Nepoviem mu aká som rada, že za mnou prišiel.
„Nie, nie som až taký idiot.“ Posledné slovko zdôrazní. „Bill ešte neodišiel.“ Upokojí ma.
„Vieš, že tvoj hlas je ako anglický čaj? Stačí malý dúšok, ktorého teplo sa ti rozleje po celom vnútri a dokonalo upokojí. Mám chuť na čaj.“
„Tak poď dnu.“ Cez ramená mi prehodí deku. Neváham ani minútu a zakutrem sa do nej. Bez slova sa nechám odviesť dnu, kde počuť len tikot hodín a cítiť vôňu môjho obľúbeného čaju. Môj muž je dokonalý, vie po čom túžim. Posadí ma do kresla, naleje mi do šálky, potom sebe a pozrie na mňa. „Čo sa deje?“
„Stačí jediný pohľad na ňu a to dospievajúce dievča plné strachu, hnevu a neistoty je späť. Štvalo ma to celé roky a keď prišiel ten malilinkatý pocit nádeje, že by to mohlo byť ako pred tým, zase sa to posralo a mne sa vrátili spomienky na všetky tie preplakané noci, od zúfalstva vytrhané vlasy, keď ti vlastná matka povie do oči, že s tebou nechce byť, preflákané dni a schovaná na detskom ihrisku v kríkoch s cigaretou v ústach, len aby si ma niekto konečne všimol.“ Povzdychnem si. „Prepáč, že som ťa nazvala idiotom. Nie je to pravda. Si perfektný.“
„Prečo si mi to nepovedala hneď? Muselo to zájsť až sem?“ Kľakne si na zem a vtlačí sa mi medzi stehná.
„Mám 28 rokov. Som vo veku, kedy by som sa s tým už aj mohla vyrovnať sama a nesprávať sa ako malé utrápené dieťa.“ Dlaňou si prejdem po celej tvári.
„Ale ty sa už nemusíš s ničím vyrovnávať sama. Som predsa tu.“
„Veľmi dobre viem, že si tu. Ale správať sa ako hysterka nemusím.“
„Nie je na tom nič neobvyklé, že túžiš po usporiadanej rodine.“ S tým najvrúcnejším pohľadom sa mi zavŕta do očí. Rodina je pre neho tak isto všetkým.
„Heh, usporiadaná rodina. Je smutné, že tvoja mama mi je viac mamou ako tá vlastná. Stále mám tendenciu sa zverovať práve Katherine so starosťami ako vlastnej matke.“
„Som rád, že ju takto vnímaš, ale Lis, nikto ti nenahradí vlastnú mamu, ani Katherine.“
„Takže ani ja nikomu nenahradím matku? To mi chceš povedať?“ Skonštatujem a bez toho aby som mu dala priestor na vyjadrenie, vstanem a postavím sa pred francúzske okno, za ktorým sa rozprestiera čierna tma.
„Toto je celkom iná situácia, to dobre vieš. Alebo si zmenila názor?“
„Nie! V tomto smere mám jasno a zmeny môjho názoru sa nedočkáš.“ Michael pristúpi ku mne zozadu a pevne ma stisne okolo pása.
„Už som sa na malý moment zľakol. Milujem ťa.“
***
„Zdáš sa mi smutná. Deje sa niečo?“ Empaticky ma Michael stisne za ruku, keď položím slúchadlo telefónu.
„Nie som smutná, len rozladená.“ Nebezpečne sa pustím so hryzenia spodnej pery a pokračujem, kým ma sám Michael nezastaví.
„A kto za to môže?“
„Mohol by si ma, prosím, objať?“ Zastavím sa v jeho hnedom pohľade. Neváha ani sekundu, kľakne si ku mne a pevne ma objíme.
„Nežiadaš to po mne často. Stalo sa niečo?“
„Nič čoho by si sa mal obávať, len som šťastná, že vás mám. To je celé.“ Zbabelo sklopím hlavu. Bojím sa mu povedať dôvod, pre ktorý sa tak trápim. Bojím sa, ako to vezme s jeho detskou povahou a myšlienkami. „Vieš, sú ľudia, ktorí sú úplne sami, nemajú to šťastie ako ja. Viem, že si tu TY, že je tu Meg, mama, otec. Vy všetci...a skrátka.“ Preskočí mi hlas. Nedokážem mu to dopovedať. Je to príliš citlivá téma.
„Volala si s Charliem?“
„Kto iný by ma takto rozladil?“
Komentáre
Prehľad komentárov
Dočítané a teraz už aj konečne skomentované ! KONEČNE.
Naozaj je to už 5 mesiacov, čo si vydala poslednú časť pred touto?! O.O Keď som si to prečítala v úvode, skoro som si išla pretrieť oči, či to dobre čítam a nezahmlieva sa mi videnie. Panebože. Musíme na tomto zamakať viac, ženo :D
Čo by som k tejto časti povedala? Tušila som, že tá otcova frajerka bude nejaká bosorka. No uvidíme ďalej ako sa to vyvinie... Možno sa z nej nakoniec vykľuje anjelik :D Nechám sa prekvapiť a nebudem to od teba ani zisťovať, aj keď by som rada vedela, čo sa bude diať už dopredu. No nebudem si kaziť zážitok predsa :-)
Čo sa týka dĺžky kapitoly, tuším ideš v mojich posledných šlapajach :D Ale chápem to, máš prácu a popri tom ešte aj školu. Som rada, že si vydala aspoň toto. Však kto by ťa už mohol viac chápať ako ja, že? ;-) Ale v poriadku, kapitola bola na dobrej úrovni, takže dĺžku by som ani veľmi neriešila. Všimla som si, že v tejto kapitole je väčší výskyt chybičiek (napr. vysačka/visačka), no budem sa tváriť, že som nič nevidela a ďalej to nerozoberať. Však vieš, že mám na túto story slabosť :D
V takej krátkej časti si dala v podstate 3 časové úseky, ten posledný je najkratší a uzatvára kapitolu zvláštnym spôsobom... že neviem čo sa stalo odrazu. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Hm. Len píš, nech neumriem od napätia!
Inak. Páči sa mi to meno Patricia. Dobre si vybrala. Dlho si nad ním premýšľala a hľadala ho?
Netradične na koniec komentára sa dostávam k začiatku kapitoly. To už čo bolo ?!? Takže v noci ju MJ zničil, hej ?? :D :D úúúúúúúúúúúúúúúúúú :D Nabudúce nebude môcť možno ani chodiť :D :D
PS: Rodinný deň - tak na ten sa teda pozriem! Cítim, že tam bude ešte mela :D
KM
.
(Michelle, 4. 10. 2015 21:51)Super cast. Uz sa neviem dockat na dalsiu. Je to uzasne. Ale necakala som ze ta patricia bude taka ale inak v poho. Aj tak je proste SUPER! :-)
....
(Mima, 15. 10. 2015 22:04)