65.časť
ALLISON
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 10:28
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja najdlhšie spiaca manželka,
ak si toto čítaš, tak ti zo srdca gratulujem. Naučila si sa bojovať so svojím odvekým nepriateľom a premohla si ho. Po krátkej pauze musím ísť opäť tvrdo pracovať. Nové nápady sa ku mne hrnú závratnou rýchlosťou.
PS Nové priezvisko ti sekne viac. Doma sa o tom porozprávame.
PS2 Povedz Apllehead, že ju milujem.
M xxx
A gratulujem aj sama sebe. Práve som prečítala svoj prvý mail a bez Michaelovej pomoci. Ten zdrap papiera, na ktorý mi napísal celý postup neberiem do úvahy, pretože dokážem z neho rozlúštiť sotva tretinu.
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 10:35
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj ťažko pracujúci manžel,
Apllehead sa nevie dočkať, až sa spolu opäť zahráte vaše obľúbene hry a tiež ťa miluje. Rovnako ako ja.
Teší ma, že sa k tebe hrnie toľko nápadov. Ja si ešte budem musieť počkať.
PS To priezvisko. Chybička sa votrela. Keď o tristo svetelných rokov vydám novú knihu, už po novom.
A xxx
Úspešná autorka, zodpovedná matka tvojej dcéry a nie dlho spiaca manželka
Neuveriteľne expresne rýchlo dostávam odpoveď.
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 10:37
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja príliš nie dlho spiaca manželka,
nepochybujem o tom, že si úspešná a zodpovedná. Už dlho čakať nebudeš. Cítim to v kostiach. Tie nápady sú len vďaka tebe a zopár skladom v tomto obrovskom meste. Aj tak si to priezvisko vydiskutujeme.
M xxx
Momentálne z reality vytrhnutý kráľ popu a predovšetkým kráľ tvojho srdca
Neodolám a odpíšem mu. Začínam sa do toho dostávať. A predstavovať si ho pri tom, ako sa tvári a na čo myslí naozaj, ma tiež rozpaľuje.
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 10:41
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj asi už nie tak tvrdo pracujúci manžel,
rečičky, že tvrdo pracuješ si strč za klobúk. Tvoje rýchle odpisovanie ma udivuje. To celý deň sedíš na zadku a pozeráš do obrazovky? Ja si to dovoliť môžem (ale napriek tomu to nerobím, pretože sa starám o Applehead), som spisovateľka a klávesnica je môj nástroj. A ak sa nemýlim, tvoj určite nie. Pokiaľ potrebuješ ďalšiu várku inšpirácie, môžeme si niekedy nájsť nejaký starý sklad, čo povieš?
A Jacksonová – toto neprehliadni
Beznádejne unesená a zasnívaná skladová bohyňa
Email!
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 10:47
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja neuveriteľne perverzná manželka,
Udivuješ ma svojimi rečami. Neprešlo ani 24 hodín a už vyhľadávaš ďalší sklad? Čo tak pre zmenu vyskúšať posteľ? A nesedím celý deň na zadku. Skrátka nemôžem za to, že ľudom, ktorí pracujú v mojej prítomnosti nejaké veci trvajú.
PS Určite by som to neprehliadol
M xxx
On si nedá povedať. Toto je určite nejaká jeho hra. Neodpíšem hneď, počkám si.
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 11:04
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj nadurdený manžel, pretože jeho spolupracovníci sú slimáky,
ja som s tými perverznými rečami nezačala. Ty to potrebuješ ako hlavný zdroj tvojej inšpirácie. A posteľ je fajn miesto.
A xxx
Nenamotal sa a odpisuje okamžite.
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 11:07
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja vtipná manželka,
otvor si svoju knihu na strane 179 a podebatujme o tom, kto z nás dvoch je perverznejší.
M xxx
Momentálne trochu urazený
Tieto doťahovačky ma fakt bavia.
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 11:11
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj urazený manžel,
strana 179 je predsa tvoja práca. Asi som v tej chvíli neodolala a musela som to napísať, pretože je to fakt skvelé a dychberúce číslo.
A xxx
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 11:16
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja na každého všetko zvaľujúca manželka,
nikdy si sa predsa na TO nesťažovala. A vieš čo som si uvedomil? Po celý čas mám na prste obrúčku, no nik sa ma na ňu ešte neopýtal. Má zmysel ju schovať?
M xxx
Trochu zábudlivý gentleman
Dúfam, že tento mail je len nejaký jeho detinský vtip.
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 11:18
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj zábudlivý manžel,
bola by som rada, ak by to bol len vtip, ale asi nie je. Mimochodom, to spolupracuješ so slepými slimákmi? A vlastne ani tú moju včerajšiu zabudnutú si asi nik nevšimol. Preberá sa len opäť moje tetovanie a šaty. O manželstve ani zmienka.
A xxx
Prekvapená odporkyňa bulváru
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 11:21
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja klebetná manželka,
to s tou mojou obrúčkou nebol vtip a ako rýchlo si mi na to dopísala. Ale už je pre každý prípad vo vrecku nohavíc. Pche, už ani tí bulvárni novinári nie sú to čo boli kedysi.
PS Slepé slimáky už rozlúštili problém. Už vážne idem tvrdo pracovať. A to priezvisko preberieme. Na to nezabudnem.
M xxx
Smutný z toho, že musí opustiť toto miesto
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 11:24
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj konečne tvrdo pracujúci manžel,
táto konverzácia ma neskutočne pobavila. S Apllehead sa ťa nevieme dočkať.
PS A nebuď prísny, aj slimáky sú len ľudia.
PS2 Možno ťa doma bude čakať strana 179.
A xxx
Asi predsa len trošku perverzná, no nie tak ako ty
PS3 Stavím sa s tebou o 50 babiek, že by som vydržala dlhšie bez strany 179 ako ty.
No a ak mi na toto neodpíše, tak už fakt tvrdo pracuje.
Cink! Email!
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 11:26
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja vysokorúbajúca manželka,
50 dolárov?
Zvyšujem stávku na 500 dolárov.
M xxx
Vopred určený víťaz
To nemyslí vážne? Tá stávka mal byť len vtip, aby som ho mohla vysmiať, ako tvrdo pracuje. No ako chce.
Od: Allison Simmonsová
(600) 589-2210 14.4.1989, 11:29
Komu: Michael Jackson
(800) 223-2783
Môj potupne porazený manžel,
stávku prijímam. A už vážne choď pracovať, pretože opäť prídeš domov neskoro.
PS Už žiadna odpoveď na tento mail.
PS2 Milujem ťa!
A xxx
Cink!!!!!!!!!! Tak predsa.
Od: Michael Jackson
(800) 223-2783 14.4.1989, 11:31
Komu: Allison Simmonsová
(600) 589-2210
Moja prísna manželka,
MILUJEM ŤA!
PS Už idem, mama.
M xxx
Ukončíme konverzáciu. Ponaťahujem si všetky kosti a svaly v tele a pokiaľ Meg ešte spí, dokončím svoje každodenné rituály a to sú cvičenie (skôr vlastné prevedenie jógy) s povinnými dvoma fľašami vody a urobím si raňajkoobed zložený z ovsenej kaše a čerstvého ovocia. Krátko na to sa zobudí Meg (prisahám, je na sekundu presná, ako švajčiarske hodinky) s ňou absolvujem kŕmenie a následnú dvojhodinovú prechádzku. Ani sa nenazdám a je neskoré popoludnie. No a keďže nemám nič konkrétne na práci spolu s malou si pozerám fotografie a videozáznamy z doby, kedy si nič nepamätám. Robím to tak neprestajne odvtedy čo ma pustili z nemocnice. Celé dva mesiace. A každým dňom moja viera v to, že si na všetko spomeniem a bude to ako predtým, slabne a slabne. „Kiež by si tak mama už konečne spomenula.“ Pozriem sa na Meg, ktorá v drobných rúčkach zviera fotografiu svojho otca. V tom ma prepadne pocit neskutočnej ťažoby. Čo keď si už nikdy nespomeniem? Ani na tak významné momenty spojené s najväčším darom, aký som vo svojom živote dostala, s Meg. Na moment, kedy sa toto malé stvorenie uvelebilo v mojom vnútri, pod mojím srdcom. Keď som ju po prvýkrát uvidela. A mnoho ďalších.
„Máš pravdu, to je ocko!“ Usmejem sa, keď sa Meg usalaší spokojný úsmev na tvári. Je neuveriteľne nádherná.
„Tancovať by si chcela?“ V ochranárskom geste jej pomôžem postaviť sa na nôžky a ovládačom o trošičku pridám hlasitosť na televízore, pretože sa práve spustila, evidentne Megiena obľúbená pieseň od Michaela.
„Páči sa ti pesnička Bad? Áno?“ S chichotom sledujem ako sa pohybuje raz hore a raz dole. Prisahám, že má po otcovi tanečné vlohy.
„Niekto si tu usporiadal žúr a mňa naň nepozval?“ Odrazu sa spoza rohu nakukne Michael. Ani som nezaregistrovala, že prišiel.
„Pozri sa, máme doma veľmi talentovanú tanečníčku.“ Upriamim jeho pozornosť na Meg a pyšne sa zatvárim.
„Máš pravdu, neviem sa dočkať kedy budeme spolu tancovať moonwalk.“ Prisadne si k nám. A spolu s ním aj svieža vôňa, ktorá sa rozplynie na niekoľko štvorcových metrov. „Ahoj!“ Nakloní sa ku mne s úmyslom ma pobozkať, lenže ja sa príliš k tomu nemám. „Čo sa deje?“
„Nemaj obavy, všetko je v poriadku.“ Uvedomím si, čo odo mňa očakáva a priložím svoje pery na tie jeho.
„Nemám ten pocit.“
„Naozaj, nič mi nie je.“ Takmer bez dychu mu odpovedám a zahrabnem si do vlasov. Pre každý prípad sa snažím vyhnúť dlhšiemu očnému kontaktu.
„Hovor, prosím ťa. Nepoznám ťa deň. Súvisí to s tým čo schovávaš za chrbtom?“ Dá mi jasne najavo, že gigantický fotoalbum naplnený fotkami, ktoré mi nič nehovoria sú pôvodcom mojej „malej depky“.
„Práve som stratila poslednú štipku nádeje, že by to mohlo byť ako pred tým.“ Priznám sa mu, hoc viem, že reči tohto typu sú pre Michaela tabu.
„Prečo to hovoríš?“
„Lebo je to tak.“ Zbesilo sa pustím do elegantne upravených nechtov.
„Čo som ti dnes napísal?“ Prekvapí ma svojou otázkou. Zvyčajne to začína čistením žalúdka, že slová NIE, NEDÁ SA, NEJDE TO v našej komunikácií jednoducho nemajú miesto.
„Že zvyšuješ stávku na 500 babiek?“
„To pred tým.“
„Michael, prestaň s tým. Už ma nebaví počúvať reči o tom, že to cítiš v kostiach, že o chvíľu je tomu koniec. Stále ma o tom presviedčaš. Zmier sa s tým, už tomu neverím.“ Cítim ako mi slzné kanáliky tisnú slzy rovno do očí. Dávam tomu pár sekúnd a po tvári sa mi spustí vodopád.
„Odvolaj to!“ Prikáže mi.
„Čo prosím?“ Prekvapene začnem na neho zízať.
„Potrebujem aby si odvolala to, čo si povedala. Inak to nebude fungovať.“
„Fungovať čo?“
„Celý ten proces.“ Ten chlap sa rozhodol dnes hovoriť v samých hádankách?
„Aký proces, dopekla?“ Vybehnem na neho.
„Vieš v čo verím ja?“
„To neviem.“
„Verím tomu, že máme v sebe obrovskú silu. Silu tak veľkú, že môžeme dosiahnuť to, čo chceme. No musíme ju využiť naplno. Ak tak neurobíme a vzdáme sa, tak ako sa to chystáš urobiť ty, nikdy nedosiahneme svoj cieľ a to si pamätaj.“
Sakra, prečo má vždy pravdu? Prečo ma vždy dokáže presvedčiť? Prečo je tak logický a neuveriteľne inteligentný?
Nemám na výber, len s ním súhlasiť. „Odvolám to, čo som povedala. Ale ak to nebude fungovať, zabijem ťa.“
„Bude. Máš silu. Viem to.“
„A ty máš jednoducho šťastie, že ťa milujem a verím ti.“ Nakloním sa k nemu a pohladím ho po súmernej brade. Na moment zavriem oči, no nie na dlho, pretože ma vyruší ďalšou zo svojich otázok.
„Chcel by som vedieť, čo ti napadlo ako prvé, keď si ma uvidela.“
„Prečo to chceš vedieť?“
„Mne napadlo, že si to ty. Využil som svoju silu. Teraz tu sedíš pri mne, žijeme spolu pod jednou strechou, spíš so mnou v jednej posteli, nosíš moje priezvisko a spolu vychovávame našu dcéru.“ Svojim priznaním mi vyrazí dych . „Tu máš jasný dôkaz, že máme v sebe silu na dosiahnutie svojich snov.“
„Neviem, čo mám povedať.“ A ako by som aj mohla, tá knedľa, ktorú mám v krku mi v tom vytrvalo bráni.
„Čo ti napadlo ako prvé, keď si ma uvidela?“
„Že to flitrované sako ti naozaj pristane.“ Vyslovím myšlienku, ktorá mi ako prvá napadla, keď som ho zbadala a netrpezlivo čakám na jeho reakciu.
„Moment, v ten deň som nemal na sebe sako.“ Zostane v pomykove.
„To tvrdíš ty.“ Začnem ho naťahovať.
„Určite som na sebe nemal sako. Bola to tmavomodrá prešívaná bunda, košeľa, džínsy a mokasíny.“
„Keď ti vravím, že to bolo flitrované sako, tak to bolo flitrované sako. Zrádza ťa pamäť.“ Začnem sa uškierať. To, ako tápa v spomienkach je zábavné.
„V tomto nie. Určite sa mýliš.“
„A predsa nemýlim.“ Začnem ho presviedčať o svojej pravde, ktorá je na rozdiel od tej jeho naozaj pravdivá.
„V deň nášho zoznámenia som mal modrú bundu. Som si tým na sto percent istý.“
„V deň nášho zoznámenia si mal modrú bundu. To súhlasí. No ty si sa ma pýtal na moment, kedy som ťa po prvý krát uvidela. A vtedy si mal flitrované sako.“
„Nechápem.“ Vezme si spodnú peru medzi zuby a začne ju statočne hnietiť.
„V ten deň, keď som ťa uvidela po prvý krát si bol veľmi formálny, strohý, nervózny a nádherný ako vždy.“
„Snažíš sa mi naznačiť, že si ma už videla skôr?“ Udrie klinec po hlavičke.
„A ty si to nepamätáš? To si ma veľmi sklamal.“ Urobím na neho smutné oči.
„My sme sa videli ešte pred tým ako sme sa stretli v nemocnici?“
„Áno.“
„Kedy? Bola si na jednom z koncertov Victory tour? Ale to som nemohol byť nervózny.“ Začína po tom intenzívne pátrať.
„Nie, nebola som na koncerte. O tom by si azda vedel, nie?“
„Tak potom?“
„To je škoda, že si to nepamätáš. Ja to mám pred očami dodnes.“ Zodvihnem sa a odchádzam od neho preč aj spolu s Meg. Nemám v úmysle mu to uľahčiť.
„Povedz mi to.“
„Skús na to využiť svoju silu.“ Vrátim mu úder.
„Veď to robím. Prosím ťa.“ Doslovne mi kľačí pri nohách. „Daj mi nejaké indície.“
„Keď tak pekne prosíš.“ Začínam si to užívať. „Rok 1984.“
„To je málo.“
„November a neskutočný chaos. Pozrel si sa mi do očí. A viac už zo mňa nedostaneš.“ Začnem hrať neprístupnú.
„Do očí?“
„Presne tak. Trvalo to presne 4 sekundy.“
„To je dosť dlho.“
„To teda je, preto ma udivuje, že si nespomínaš.“
„Povedz mi to. Ničí ma to.“ Zúfalo zakňučí. A ja v tejto chvíli nedokážem byť viac tvrdá a okamžite mu podlieham.
„Dobre teda. Keď sa mi podarilo zložiť skúšku na výške, ako odmenu som si dala malý výletík do LA, keďže tu moja sestra žila. Náhodou sme sa 20. novembra motali po meste...“
„Počkaj! Videla si ma na odhaľovaní mojej hviezdy na Chodníku slávy?“ Konečne mu to trkne.
„Bingo!!!“
„A prečo si mi o tom nikdy nepovedala?“
„Nikdy si sa nepýtal.“ Len tak myknem plecom. No ako ho poznám, bude sa v tom vŕtať veľmi dlho.
„Ak to bude potrebné nechám sa hoc aj zhypnotizovať, len aby som si spomenul.“ S vážnosťou mi oznámi.
„Michael, ani som nečakala, žeby si si na tento moment spomenul. Najskôr si ma asi považoval za vyšinutú fanynku, preto to tvoja pamäť vytesnila z hlavy.“
„V tom prípade by som sa ti nepozrel do očí. Čo si mala na sebe?“
„Myslím, že to boli džínsy, nejaké tričko, alebo košeľa a vlasy som mala zapletené v strapatom cope a zviazaný bol s takou otrasnou mašľou. Skrátka nevýrazný typ. Taká sivá myška.“ Rozpamätám sa, ako som v ten deň vyzerala. Bohviečo to teda nebolo.
„Počkaj! Francúzsky cop?“
„Asi áno.“ Len čo mu dám kladnú odpoveď vyštartuje do šatníka, kde má tajné miestečko, kde si ukladá všetko čo kedy vytvoril. Nakoniec pribehne s veľmi starým notesom a začne sa v ňom prehrabávať.
„To si ty!!!“ Vytasí sa na mňa s kresbou. Je na nej vidieť, že už čosi prežila. „Nemohol som si spomenúť na tvoju tvár, zmizla si príliš rýchlo. Snažil som sa ťa nájsť v dave, ale márne. Toto je jediný obraz, ktorý som si v tej chvíli zapamätal. Tvoj cop.“
„Je mi to podobné... Ale takto dobre som nikdy nevyzerala.“
„Nie, si to ty. Držala si v rukách knihy. Jeden pohľad a bola si fuč. Veľmi dlho som sa snažil rozpamätať sa na tvoju tvár.“
„Dvadsaťtisíc míľ pod morom, Cesta okolo sveta za 80 dní a Deti kapitána Granta. Ty si ma namaľoval?“
„Okúzlila si ma na prvý pohľad. Dlho som nad tebou premýšľal. A keď sme sa stretli v nemocnici, mal som podobný pocit.“
„Aký pocit?“
„Že som na správnom mieste a to čo sa stalo nebola žiadna hlúpa náhoda... a že som dosť nemožný.“ Pohodlne sa vedľa mňa usadí. „V tvojej prítomnosti sa to ale deje asi každému chlapovi.“ Rozchechce sa zamatovo jemným hlasom a pozrie na mňa ako pred rokmi. A čuduj sa svete, zaberá to rovnako.
„Ty že si sa cítil nemožne? To by som mala povedať ja o sebe. Ešte aj po 4 a pol ročnom vzťahu na mňa pôsobíš ako v prvé dni. Apropo, tí ostatní chlapi nech sa cítia ako chcú, pretože mňa zaujíma len jeden jediný.“
„Kto to asi len tak môže byť?“ Našpúli pery a prevráti očami.
„Napríklad taký Robert De Niro nie je zlý.“ Dám mu úplne inú odpoveď akú očakával a začnem sa nepríčetne smiať.
„De Niro? Ten by ti mohol byť viac otec ako partner. A vôbec sa k tebe nehodí.“ Nafučane sa mi otočí chrbtom. Niekedy neviem či to myslí naozaj, alebo len odutého hrá, pretože je veľmi citlivý na tému JA A MUŽI.
„A kto sa ku mne viac hodí ako De Niro?“
„JA! A nikto iný.“ Z odutého módu prejde na ten nežnejší a prilepí sa mi na ústa.
„Tak s tým môžem len súhlasiť. No ktorý chlap už by mi len spravil tak dokonalé dieťa?“ Podpichnem ho.
„Spolu sme si ju urobili.“ Objíme ma okolo pásu a hodí po mne ten pohľad, ktorým mi naznačuje, že by neskôr nepohrdol intímnejšími činnosťami, ako je doťahovanie sa.
„Trošičku spomaľ, drahý. Alebo ti nie je ľúto tých 500 dolárov, ktoré si dnes vložil do stávky?“
„To sa vzťahuje len na 179 stranu.“
„A to už čo je za stávku? Ja som to myslela všeobecne.“ Zrazím mu hrebienok z hlavy. Ale čo si nahováram. Sama tiež dlho nevydržím a podľahnem mu pri prvom horúcom dotyku.
„Tak v tom prípade...“ Vytiahne peňaženku a vytasí na stôl 5 stodolárových bankoviek akoby to boli obyčajné drobné. A pohľad do jeho plnej peňaženky tiež nemožno ignorovať. Nemá strach nosiť pri sebe taký veľký obnos peňazí? „Výhra je tvoja.“ Ostanem šokovaná. V prvom rade preto, že vopred prijal svoju porážku a to u Michaela nikdy nehrozí a v druhom rade preto, lebo mi naozaj dáva tých 500 babiek.
„Zabudni. Nechcem tie peniaze, myslela som to ako žart.“
„Stávka je stávka.“
„Michael, prestaň. Peniaze za to dostávajú len ženy ľahších mravov.“ Jedným prstom pred neho posuniem zmuchlané bankovky.
„V tom prípade si ich vezmem, ale len preto, že ťa za takú ženu nepovažujem a nechcem ťa nijako uraziť.“
„Viem, že ma nechceš uraziť. Ty si v tom skrátka videl príležitosť dať mi peniaze, ale nemusíš si robiť starosti. Mám ich naozaj veľa... viac, než by som chcela.“ S napätým tónom dopoviem. To, že mi knihy zarábajú slušné balíky peňazí beriem ako zadosťučinenie nad mojou tvrdou prácou. Ale to, že mi k tej sedem miestnej cifre pomáha aj Michael sa trošku bije s mojím presvedčením. Nestalo sa mi raz, ani dva krát, že sa mi na mojom účte objavila nová pripísaná suma, ktorá sa pohybovala v desaťtisícoch. No svoj rekord trhol, keď mi za posledné fotenie poslal na účet stopäťdesiattisíc dolárov. Myslela som si, že sa s ním rozvediem.
„Všetko, čo máš, si zaslúžiš.“
„To si nemyslím. Ty si možno zvyknutý dostávať toľko peňazí a nič ti to nerobí. No ja nie. Asi dám výpoveď.“ Oznámim mu.
„To nesmieš, potrebujem ťa.“ Ostane šokovaný mojím rozhodnutím. Väčšina ľudí v jeho okolí sa mu strká do zadku, podlizuje sa a keby na nich previedol celý svoj majetok, tak nehnú ani brvou. No ja robím presný opak. Nikto mu ešte nedal košom takým spôsobom, ako to robievam ja. A na to on nie je zvyknutý. Ja jediná sa mu dokážem vzoprieť.
„Michael, ja nehovorím, že už nikdy nebudem pre teba fotiť. No trvám na tom, aby sa upravili moje platobné podmienky. Navrhujem začať na nule a tam by sme aj skončili.“
„Chceš pracovať zadarmo?“
„Zadarmo nie, veď budem s tebou. Čo viac si môžem priať?“ Snažím sa ho pohľadom upokojiť. Nemá veci pod kontrolou a to ho štve.
„Myslíš to vážne?“
„Áno, myslím.“
„Vôbec sa mi to nepáči. Staviaš ma do pozície, ktorá ma vie rozladiť. Ale ostaneš mi, ak budem súhlasiť. Tak asi nebudem mať na výber.“ Presne ako som povedala, práve nado mnou stratil posledné zvyšky kontroly.
„Tvoja altruistická dušička to dajako prežije.“ Poškrabkám ho vo vlasoch.
„Toto s mojím altruizmom nijako nesúvisí. Mali sme dohodu, ktorú si aj podpísala. Evidentne si si ju celú neprečítala, inak by si nevystrkovala rožky.“ Začne bojovať zubami nechtami.
„Čo tam je?“ Vystrelím k môjmu pracovnému stolu a zo šuplíka vytiahnem našu dohodu. Celú si ju ešte raz prečítam.
„Aha, takže podľa tohto som len tvoja a za prípadne porušenie zmluvy ma čaká trest, no ten tu nie je definovaný. Vyhodíš ma? Alebo ma čaká nejaká šialená finančná sankcia?“
„Omnoho horší trest.“ Zhrubne mu hlas. Teraz presne viem, o čom hovorí. Hovorí o sebe. No ja si naďalej stojím za svojím. Zahrnul to tam ako obyčajnú formulku, vďaka ktorej ma bude mať, a ktorá v konečnom dôsledku má veľký význam. Pre Michaela určite.
„V tom prípade sa s tým musím zmieriť. A nemôžem uveriť, že si tam zahrnul môj nárok na teba.“
„V tej chvíli som samozrejme na to nemyslel. Len teraz som to zvolil ako účinný donucovací prostriedok.“
„Michael, nehádajme sa. Nemusíš vymýšľať takéto hlúposti. Vieš veľmi dobre, že ak ma požiadaš o čokoľvek, tak ti s tým rada pomôžem bez akéhokoľvek nároku na honorár. Zabudnime na tú zmluvu. Dobre?“
„Aby som ti dokázal, že mi záleží na tebe, tvojich názoroch a šťastí, tak s tým súhlasím a hneď tú zmluvu zlikvidujem.“ Tak predsa som ho obmäkčila.
Usmejem sa nad mojim malým víťazstvom a Michael tak isto. Pohodlne sa ku mne priblíži a pomalinky začne svoje pery obtierať o tie moje. Keď sa konečne rozhodne ma pobozkať, zadrnčí telefón. Neochotne vstane a zodvihne ho vo svojej pracovni. Keď sa však vráti na tvári ma výraz, ktorý znamená iba jediné. A to ma rozladí už úplne.
Náhľad fotografií zo zložky 65.časť
Komentáre
Prehľad komentárov
Ďalšia zápletka. Tak.... Už sa neviem dočkať na pokračovanie. A malá Meg. Len tá predstava ako si "tancovala" ma pobavila. Super. Nemám čo podotknúť. Tak. Šup šup nech je ďalšia kapitola čoskoro. ☺☺☺
.
(Michelle, 30. 10. 2016 21:25)