Tridsiataprvá časť
ALLISON
„Všetko som to pokašľala.“
„Ale čo si pokašľala? Vyjadri sa konkrétnejšie.“ Linda sa chvie vzrušením a ja stále rozmýšľam, či jej to mám povedať. „Linda, je mi to trápne.“ Stále váham, ale kdesi vo vnútri sa mám chuť rozrozprávať. „No tak hovor, začala si, tak to aj dokonči.“
Okej, tak do toho, poviem jej to. „Urobila som tú najtrápnejšiu vec na svete.“ Začala som hovoriť. „Bol tu Michael a... veď to poznáš. Pohľady, dotyky, bozky...“
„A? Čo ďalej, nenapínaj ma.“ Bolo vidieť na nej, že sa to chce dozvedieť. „Bože, je to také trápne. Boli sme v mojej izbe a všetko šlo normálne a...“
„Počkaj, nechaj ma hádať. Vyspali ste sa spolu?“ Oči mojej kamarátky sa rozžiarili.
„Ehm, no... boli sme na mojej posteli a bolo to také príjemné. Rozopol mi šaty a hladil ma po nahých ramenách. Vyzliekla som mu tričko a začala som ho hladiť po hrudi až som zašla k jeho nohaviciam a. Neviem, čo to do mňa vošlo. Siahla som na jeho. Bože, je to také trápne.“ Zaborím hlavu do malého belasého vankúšika. „Čože? Allison, prekvapila si ma. A čo on?“
„Veď vravím, že som to pokašľala. Odtiahol sa odo mňa...bože, keď si na to spomeniem. Ako sa na mňa pozeral. Neviem čo to do mňa vošlo. Nespoznávam sa.“
„To nemyslíš vážne.“ Linda sa rozchichoce.
„Myslela som si, že sa to medzi nami naozaj stane. Cítim sa ako nejaká sexuchtivá diablica.“ Poviem a moje líca horia. Horšia vec sa mi asi ani v živote nestala. To aby predo mnou ušiel nejaký muž. Trapas! Ako sa mu len pozriem do očí?
„Môžem jednu intímnu otázočku? Cítila si mu ho?“
„Linda?!?“ vykríknem. „No, dosť drsným spôsobom som mu naň siahla, tak čo asi. Vzduchoprázdno tam nemal.“ Jéminé, nemôžem uveriť tomu, že sa bavíme o Michaelových intímnych partiách. Čo sa to so mnou deje???
„Je to blázon, takáto príležitosť a on ujde.“ zamyslene pokrútila hlavou. „A povedal vôbec niečo na tvoju akciu?“
„Zostal zaskočený a ja tiež. Povedal, že by sme to nemali robiť. Nebol na to pripravený.“
„A ty?“
„Úprimne? V tej chvíli som to naozaj chcela, ale len v tej chvíli. Keď tam tak predo mnou stál, tie jeho pohľady, to ako sa ma dotýkal. Myslela som si, že to cítime rovnako. Mýlila som sa.“ povzdychnem si. „Zachoval sa ako gentleman. Keď ma zastavil a videl ako sa cítim trápne. Ospravedlnil sa a vzal to všetko na seba. Vraj sa nemal tak ponáhľať.“
„Ach dievča, červenáš sa ako keby to bola tvoja úplne prvá skúsenosť s mužom.“
Aby som uviedla na správnu mieru tú skúsenosť. Nie je to ako si myslíte. Bolo to ešte keď som chodila s Jimom. Sama tomu nemôžem uveriť, že sa to vôbec stalo.
Bolo to na naše prvé výročie. Pozval ma na večeru do luxusnej reštaurácie. Po ceste domov sa spustil hustý dážď a ja, skôr ako som stihla nastúpiť do taxíka, spadla som do blata. Bola som celá špinavá, no aj napriek tomu ma pozval k sebe domov. Začali sme sa bozkávať. A keďže hladina alkoholu v krvi zo šampanského neprestala účinkovať, a ja som bola celá ofŕkaná od blata, prišli sme s takým nápadom.
Začal zo mňa zvliekať šaty, ja z neho. Presunuli sme sa do kúpeľne. Boli sme už obaja nahí a skončili sme... ehm, no... pod sprchou. Ale nedošlo k tomu. Nikdy k tomu medzi nami nedošlo. Ani s nikým iným.
A teraz toho ľutujem. Nemalo sa to stať. Michaelovi som o tom nepovedala.
„Linda, ale to je minulosť. A bola to chyba.“
„Iste. A čo bude s Michaelom?“
„Teraz nemám odvahu mu ani zavolať.“
„Ale mali by ste sa o tom porozprávať. Ste predsa dvaja mladí ľudia. To akože obaja budete do smrti žiť v celibáte?“ Rozhorčene rozhadzuje rukami ako keby to bola tá najdôležitejšie vec, ktorú musíme ihneď spraviť. „Nie, to určite nie. A asi máš opäť pravdu. Musíme sa aj o tomto porozprávať.“
„No samozrejme, že mám pravdu.“ povie rozhodne. „A teraz som na rade ja. Takže, Phillip.“ Siahne po balíčku čokolády a otvorí ju.
„Po kine ma odprevadil domov a konečne ma pobozkal.“
„Gratulujem, takže ste už spolu?“
„Vyzerá to tak. V živote by som nepomyslela na to, že nájdem tak skvelého muža. Ale má to jeden háčik.“
„Aký? Snáď nie je ženatý.“ Zodvihnem oči a ulomím si kúsok z kakaovej maškrty – to už je druhé sladké tento deň. Naozaj si myslím, že by som si mala spraviť svoj vlastný jedálny lístok.
„Nie, je voľný. Teda nie až tak celkom. Myslím si, ale iba myslím, že je ešte panic.“
„No a?“ myknem plecom. „A ako si na to prišla?“
„Keď on ti je taký utiahnutý. Prvýkrát ma chytil za ruku až na druhom rande. Pobozkal na treťom. A aj dievčatá z redakcie o tom hovorili. Vraj som prvá žena, ktorú pozval z redakcie na rande. A to tam pracuje už rok a pol. Dokonca ho ani so žiadnou inou nikdy nevideli, aj na firemné večierky chodí sám.“
„A tebe to prekáža, že ešte ne toto.“
„Nie, to vôbec nie. Práveže sa mi to zdá sexy a priťahuje ma to. Neskúsený chlapec. Ani sa nedivím, že si tak vyštartovala po Michaelovi.“ Zahojdala obočím.
„No tak dievčatá. Večera je hotová. Poďte si vziať. Obe ste samá ruka samá noha. Šup, šup.“ Vošla mama do izby a zavolala nás na večeru.
„Ďakujem pani Watsonová, je to vynikajúce.“
„Linda, koľkokrát to mám zopakovať. Volaj ma Jennifer. Žiadna pani Watsonová.“
„Dobre pani Watso...teda vlastne Jennifer.“
„Allison, môžem sa ťa niečo opýtať?“ Spýtala sa ma Elsie s plnými ústami lasagní.
„Ale iste, len sa pýtaj.“
„Príde ešte Michael?“
Oh bože, práve mi zabehlo poriadne sústo cestoviny v krku. Inštinktívne si päsťou buchnem po hrudi a siahnem po pohári s čerstvou pomarančovou šťavu. Na jeden dúšok ho celý vypijem. „Ehm-ehm, Elsie.“ odkašlem si. „Dnes už asi nie. Možno zajtra, ak bude mať čas.“ Ak bude mať skôr odvahu sem prísť a nebude mať strach z toho, že by som ho mohla znásilniť.
„Škoda, je s ním zábava.“ Smutne zalomí rukami. „To máš pravdu, s ním sa nikdy nenudím.“
„A vy sa vezmete? A budete mať malé deti? A mohla by som ich kočíkovať, prosím?“
Ehm – ďalšie zabehnuté sústo. Jéminé, ešte jedna takáto otázka, po tretíkrát to už nezvládnem. „No Elsie, na to je ešte priskoro.“
Ja a vydať sa. Mať dieťa. To v najbližšej budúcnosti nehrozí. Na to som ešte primladá.
„Elsie, netráp už Allison. Ak si dojedla umyť zuby, pyžamo a pred spaním si ešte môžeš pozrieť televíziu.“
„Pomôžem jej s tým.“ Pohotovo zareagovala Linda a odviedla Elsie do svojej izby.
„Ty sa nechceš vydať?“ Spýtala sa mama popri umývaniu špinavého riadu. „Mami, ale to som nepovedala. Len mám na to ešte čas.“
„Keď som bola v tvojom veku čakala som akurát teba.“ Kam tými otázkami mieri?
„Ja viem mami, ale kam týmito otázkami mieriš.“ „Nikam, len chcem vedieť ako je to medzi tebou a ním.“ Tak takto to je. Mám taký pocit, že ma čaká vážna debata matky s dcérou. „Prepáč mi, že do toho tak zasahujem ale je to neprehliadnuteľné. Ten chlapec, on nosí make-up, jeho oči, má očnú linku. Veď sa líči ako žena. A čo tie plastické zákroky, ktoré podstúpil. Nemám nič proti nemu, ale toto je šialené.“
Podržte ma, takmer som spadla na zadok. Ešteže sedím. Nerozumiem, nechápem, neverím. A s akým tónom na mňa vybehla. „Mami, teraz si ma pekne zaskočila. Myslela som si, že ťa budú viac zaujímať Michaelove povahové vlastnosti a nie to, koľko vrstiev make-upu má na tvári. Apropo, nič o tom nevieš, ale pre pokoj tvojej duše. Nenosí to, že by chcel, ale preto, že musí.“ Podráždene odpovedám a vstávam od stola. „A na margo tej operácie, je to Michaelova osobná vec a vôbec mi to nevadí. A bola by som rada, keby si to už predo mnou nikdy nespomínala.“
Pane, tak som sa rozčúlila. Prečo ju zaujímajú takéto sprostosti. Celých deväť rokov nedala o sebe nič vedieť a teraz sa hrá na starostlivú matku. Kde bola keď som ju potrebovala? Ale to už je teraz jedno.
Teraz som pochopila ako sa musí cítiť Michael, keď ho dennodenne atakujú takýmito idiotskými otázkami. A to ani nie som v jeho koži. Jeho detský krehká dušička to znáša statočne, zatiaľ čo ja vybuchnem pri prvej príležitosti.
„Wow, čo sa deje. Tie dvere za to nemôžu.“ Celou silou nimi tresnem až sa obrazy visiace na stene zatrasú. „Elsie, necháš nás nachvíľu.“ Poprosila som svoju sestru, aby na moment opustila moju izbu. Tá si poslušne vzala plyšového medvedíka a odbehla za mamou. „Tak hovor, čo sa stalo. Kládla ti hlúpe otázky?“
„Prečo nosí make-up a prečo sa líči. A nezdá sa ti, že jeho nos nabral iné tvary, v tom budú isto prsty skúseného plastického chirurga.“
„To takto ti povedala?“
„Nie úplne takto, ale niečo v tom zmysle.“
„Allis, nerob si z toho ťažkú hlavu.“ mávne rukou. „To, že nosí make-up, nie je žiadna tragédia. A že si dal zúžiť nos, bože, je tam toho. Ako keby bol jediný, kto niečo také podstúpil. V Hollywoode podstúpil skrášľujúci zákrok každý druhý človek.“
„Vďaka Linda.“
„Za málo.“ Vďaka Bohu aspoň za Lindu, tá jediná to chápe. Všetko prežíva spolu so mnou, a naopak, ja zase s ňou. Viem, že sa môžem kedykoľvek na ňu obrátiť a spoľahnúť. Je skvelé mať takú dobrú kamarátku akou je Linda.
„Linda, mám ťa rada.“
„Ale to aj ja teba. Poď sem.“ Natiahla sa ku mne a objala ma.
„A nefňukaj, lebo rozplačeš aj mňa.“
MICHAEL
„Haló, haló, počúvaš ma vôbec. Zdá sa mi, že nie si vo svojej koži. Deje sa niečo?“
Neprítomne som sedel za stolom aj so zvyškom rodiny. „Neboj sa, zachytil som všetko o čom si hovoril.“
„No, nezdá sa mi. Si divný.“ Zamrmlal Randy a odpil si z pohára.
„Michael, tak čo sa deje.“ Spýtala sa ma mama, keď po večeri spratúvala riad. Ani som si to neuvedomil a všetci už boli dávno rozídení kade tade. „Nie mami, všetko je v poriadku.“ Nezveril som sa jej so svojimi pravými pocitmi. „Mne nemusíš klamať, vidím to na tebe.“ Opäť ma prekukla.
Nie že by som jej to nechcel povedať, len neviem či sa s ňou o takejto veci dokážem otvorene porozprávať. „Mami, ide o to. Dnes som. Nezachoval som sa, ako by sa ozajstný gentleman v takej chvíli mal.“
Zveril som sa mojej matke so svojimi pocitmi. Samozrejme, že som nezašiel do úplných podrobností. Jednoducho som jej to nedokázal povedať, nenašiel som tú odvahu.
„Ach, Michael, zlatko. Zachoval si sa správne. Urobil si presne to, čo ti našepkávalo tvoje srdce.“
„Tak prečo to tak necítim, prečo mám výčitky, že som utiekol ako zbabelec. Prosila ma, aby som ešte zostal a porozprávali sa. Vyhovoril som sa, že mám prácu. Som nemožný.“
„Michael, som si istá, že prídeš na to, čo máš teraz urobiť.“
Ale ja stále váham.
Sedím v prítmí mojej izby a hľadím na telefón. Zavolám, nemôžem sa predsa tomu vyhýbať. Raz by k tomu došlo tak či tak. Rozhodol som sa a natiahol sa po telefón. Vytočil som číslo a čakal, ale jediné čoho som a dočkal bolo len opakované pípanie. Vari nie je doma? Alebo nechce so mnou rozprávať? Urazila sa na mňa?
ALLISON
„Dočerta!“ Zahromžila som, keď sa mi z nákupnej tašky vysypali paradajky spolu s jablkami a rozbilo asi päť vajíčok. A to všetko len pre hlúpe kľúče, ktoré som nemohla nahmatať vo vrecku od nohavíc. Stála som tak ako tupá a premýšľala, čo mám zachrániť skôr. S tými vajíčkami už toho moc nenarobím. Aspoň z jabĺk a paradajok dačo ostalo.
„Slečna, nechajte tak. Ja vám s tým pomôžem.“ Ozval sa mi mužský hlas za chrbtom, ktorý som vôbec nespoznávala. Obzrela som sa a za mnou stál. Moment, odkiaľ ja toho muža poznám. Zalovila som v pamäti. Bože, odkiaľ len tie oči poznám. „Rád vás opäť vidím.“ Doširoka sa usmial a odhalil snehobiele zuby, ktoré priamo žiarili pri jeho dohneda opálenej tvári. „Prepáčte, ale. My sa poznáme?“ Sakra, nespomeniem si.
„Peter. Peter Sanders.“ Naďalej som na neho hľadela s nechápavým výrazom. „Prepáčte, ale nič mi to nehovorí.“
„Peter z banky.“ Sklonil sa na zem a pozbieral všetky rozkotúľané veci. „Aha, samozrejme, prepáčte. Už si spomínam.“ Ach, sú to len dva dni čo som bola v banke a ja som si nezapamätala, tak výraznú tvár.
„Ako vidím, budem mať príjemných susedom, presnejšie susedku.“ Vzal mi nákup z rúk. Vytiahol z vrecka kľúče a otvoril dvere od vchodu. Nákup mi pomohol vyniesť až pred dvere. „Takže ty si ten nový nájomca po Mitchellových?“
„Už to tak vyzerá.“
„A prišiel si sám?“ Trúfalo som sa ho spýtala. „Už sám. Ale čo bolo, bolo.“ No, viac mi už vysvetľovať nemusel, každému dôjde ako to myslel. „Tak ďakujem za pomoc a vitaj medzi nami.“
„Ďakujem pekne a kedykoľvek pomôžem. Stačí zbehnúť o poschodie nižšie.“
„Budem si to pamätať, tak ahoj, zatiaľ.“
Otvorila som si dvere od bytu a dajako som sa s taškami dostala až do kuchyne. „Linda, mama je kde?“
„Šla spolu s Elsie von vyvenčiť Sherlocka.“ (Sherlock je pes pána Morgana) Ani neviem čo je to za plemeno. Len je to čosi veľké, chlpaté a uslintané.
„Tak si predstav, že som zistila kto je ten nový nájomca.“
„Fakt? A kto? Len mi nehovor, že je to niečo ako starý Houdiny.“ Houdiny ho voláme len z jediného dôvodu – majú toľko spoločného. Obaja sú rodení Maďari. A podobne ako slávny mág Houdiny sa aj náš, už bývalý sused, dokázal zakaždým dostať z policajných pút (a nie len raz) – rozumieme sa.
„Nie, to vôbec nie. Je to ten mladík z banky, Peter. Ten čo mi pomohol s tým termiňákom.“
„Ale, takže tvoj starý známy je náš nový sused. To si ho musím obzrieť.“
„Linda, a čo Phillip?“ Pripomenula som jej že už celé dva dni nie je single. „Nemaj strach, nechcem mu hneď vliezť do postele. Len sa chcem pozrieť.“
„Ahojte, dievčatá.“ Vletela do bytu mama. „Videli ste toho nového fešáka z piateho?“
No nazdar, asi by som mala mame pripomenúť, že už je ťahá na, ale to radšej neprezradím, keď vidím ako sa nad Petrom rozplýva. „Mami, videla a nezdá sa mi až taký fešák. Obyčajný chlap, až na to, že má dosť výrazný pohľad.“
„Ale, srdiečko, ty máš oči len pre svojho pána umelca. Skús sa aj rozhliadnuť navôkol seba, je to fešák.“ Pché, môže byť akokoľvek pekný, pre mňa je najdokonalejším len Michael. A keď už som pri ňom, chýba mi. Je nedeľa a myslela som si, že ju strávime spoločne. Namiesto toho musím mame pomôcť s obedom – tak sa mi nechce.
„A ja si myslím, že krajší je Michael.“ Ozvala sa malá Elsie.
„Gény sa nezaprú.“ Vyprskla Linda.
„Je s ním zábava. Dal mi svoje raňajky a šialene sa smeje. A pekne sa na mňa pozeral.“ Áno, to je celý Michael. Z každého jeho úsmevu, pohľadu, gesta je cítiť dobro a lásku.
„Dobre, dievčatá, treba sa pustiť do prípravy obeda. Allison, ty mi s tým pomôžeš.“
Áno, už od včera večera mi sľubuje, že ma priučí kuchárskemu umeniu. Mám pocit akoby chcela dohnať roky, čo sme spolu neboli a utužiť tak vzťah matky s dcérou.
„A my, Elsie, sa ideme zahrať nejakú super hru, čo povieš?“
„Super, a môžem si vyskúšať tvoje šaty a topánky?“ Nadšene poskakovala po kuchyni Elsie. „Samozrejme.“ Vzala ju Linda za ruku a šli sa spolu hrať do našej izby.
Od pol desiatej do pravého poludnia sme sa s mamou trápili s obedom, ale výsledok stál zato. Chrumkavé grilované kura s opekanými zemiakmi. Mňam, teraz som aj rada, že mama prišla (a už sa ani nehnevám pre to, čo včera povedala o Michaelovi, ospravedlnila sa mi a ja som to prijala. A celkom aj mamu chápem, nikdy sa s ničím podobným nestretla). Doteraz sme sa s Lindou stravovali ako sa len dalo, polotovary, fastfoody a občas sa podarilo aj mne dačo uvariť, ale to len výnimočne. Linda sa ani o nič nepokúšala, vždy jej všetko prihorelo. Jediný prísun pestrej domácej stravy za posledných osem mesiacov som mala, keď ma z času na čas Michael pozval na obed k sebe domov.
„Ja umyjem riad, keď ste sa tým obedom tak natrápili.“
„Vďaka, Linda.“ Poďakovala sa mama. S chuťou sa natiahla na gauči a pustila sa do čítania všetkých časopisov, ktoré Linda pravidelne nosí z práce.
„Allison, ty nemáš čo robiť, nepôjdeš so mnou vyvenčiť Sherlocka?“ Potiahla ma za tričko Elsie a prosíkala ako o život. „Ale veď si s ním bola ráno.“ Zaprotestovala som. Ja a Sherlock kamaráti nikdy nebudeme, čo mi je zvláštne, lebo odjakživa som si rozumela so všetkými zvieratami. A špeciálne s tými Michaelovými – dokonca aj Musclesom a mojim miláčikom Bubblesom. „Ja viem, ale pán Morgan mi sľúbil, že ak jeho Sherlocka vyvenčím trikrát za deň, dostanem od neho dva doláre.“
„Fíha, dva doláre. Ty si sa tu akosi rýchlo udomácnila. Tak poď, ideme.“
Ešte som sa prezliekla do niečo pohodlnejšieho a zbehli sme o dve poschodia nižšie a zazvonili pánovi Morganovi. Na prekvapenie otvorila jeho manželka.
„Moment dievčatá, len prinesiem vôdzku.“ Zašla pani Morganová pričom nechala pootvorené dvere. S pánom manželom mali práve plodnú debatu na tému neporiadok v neďalekom parčíku. „John, naozaj si myslím, že by sa s tým niečo malo robiť, veď sa tam chodia hrávať malé deti.“ Vyšla pani Morganová aj so psom, pričom rozprávala na plné ústa. „Nech sa páči slečny. A ty Sherlock poslúchaj!“ Podala vôdzku malej Elsie a už nás nedočkavo ťahal von.
„No tak, prines loptičku.“ Šantila sa Elsie spolu so Sherlockom po celom parku. Ja som len sedela na lavičke a pozorovala ako sa hrajú.
„Krásne počasie.“ Vyrušil ma niečí hlas. Otočila som sa a zbadala nového suseda.
„Oh, Peter, ty sa tu kde berieš?“
„Prišiel som vyvenčiť Chewbacca.“ obzrel sa a pohľadom hodil po bielom pudlíkovi. „Viem, že je to divné. Muž ako ja a taký pes, ale on je jediné čo mi po bývalej priateľke ostalo.“
„Nechcem byť protivná, ale to meno sa mu nehodí.“
„Heidi bola blázon do Hviezdnych vojen, preto to meno.“ Vysvetlil mi. „Aha, tak tomu rozumiem.“ S úsmevom som prikývla.
„Ak chceš môžeš sa pridať k nám.“ Navrhla som mu. Bolo mi ho aj trochu ľúto. Byť sám v takom veľkom byte. A spoločnosť mu robí iba pes bývalej priateľky s menom postavy z Hviezdnych vojen – smutné a depresívne.
„A ty žiješ v LA od narodenia?“
„Nie, nie je to ani rok, čo som sem prišla.“ V spomienkach sa mi vybavil deň, keď som po prvé uzrela toto mesto na vlastné oči.
„Aj teba sem priviedla nešťastná láska, tak ako mňa?“ So smútkom v očiach odbočil pohľadom.
„Práve naopak. Tu som ju našla.“ S úsmevom som si povzdychla a skontrolovala som Elsie.
„To je škoda. Myslel som si, že by som ťa niekedy mohol niekam pozvať.“ Zalovil rukou vo vrecku a vytiahol malé igelitové vrecko a z trávy odstránil to, čo vypadlo z jeho psa.
Ouvej, a keď už sme pri tom on pozval mňa? To hádam nie. Nech to skúsi na Suze z prízemia, tá je tuším sama.
„Prepáč mi moju smelosť. Keď nie si sama, prečo potom bývaš so svojou kamarátkou, alebo sestrou? Ešte tu v tom nemám prehľad.“
Veru, ten je smelý.
„Na to máme obaja čas.“ stroho som odpovedala. „Linda nie je moja sestra, ale kamarátka. A dočasne býva u nás mama so sestrou.“ objasnila som mu situáciu. A keďže som sa v tomto rozhovore začala cítiť nepríjemne, zavolala som na Elsie a šli sme rovno domov.
„Linda, ty máš v takýchto veciach prehľad.“ Zavolala som si ju do izby, potrebovala som totiž poradiť. „Stále neviem, čo pre Michaela pripravím na narodeniny a tie sa blížia závratnou rýchlosťou.“
„Hm, nechaj ma porozmýšľať.“ Zamyslela sa a jedným prstom si vážne poklepkávala po spánkoch. „Dievča, toto je ťažšie, než som si myslela. Zajtra zájdeme do mesta a tam sa rozhodneme.“
„Čo tu preberáte, dievčatá?“ Po zaklopaní vošla do mojej izby mama, aby mne a Linde priniesla za kus sušienok s čerstvým mliekom. „Len sa tak dohadujeme.“ Odpovedala som.
„Ehm, mami.“ Zastavila som ju, keď sa chystala na odchod. „Áno, zlatko?“
„Mohla by som ťa o niečo poprosiť?“ Potichu som sa jej spýtala a naklonila sa jej smerom. „Ale iste.“
„Spomínaš si ako si mne a Clare piekla na narodeniny torty?“
„Samozrejme, že si spomínam.“ Povzdychla si mama. „Fajn, tak som ťa chcela poprosiť. Michael bude mať vo štvrtok narodeniny. Neupiekla by si mu jednu takú tortu, prosím?“ oboznámila som mamu s mojim nápadom.
„Ale iste, a rada. Ale nie to zvláštne, piecť pre dospelého muža narodeninovú tortu?“
„Mami, to určite nie. Som si istá, že sa poteší.“Ako Michaela poznám, stopercentne sa poteší. Už teraz sa neviem dočkať toho dňa.
Komentáre
Prehľad komentárov
To bolo skvelé, som spokojná s touto kapitolkou, bolo to sústo !
Opäť si sa prekonala a vydala zo seba úžasné dielo v podobe tejto kapitolky, ktorá ma potešila, vyčarila úsmev na perách, ulahodila mojim zmyslom a predstavám.
Všetko sa mi veľmi, veľmi páčilo, to ako sa Michael zdôveril mame so svojim problémom, ako sa Allis zastala MJ pred svojou mamou, ako všetky vzťahy naberajú na obrátkach, ako sa pripravuje oslava narodenín pre nášho Michaela !!!!
Teším sa na tú časť, kde sa to bude oslavovať, nemôžem sa dočkať jeho reakcie a tých prekvapení :-DDD
A navyše ten nový sused, je zlatý, ale je smutné ako dopadol, nezaslúžil si taký krutý osud, a ďalšia rana ho zasiahla keď mu Allis povedala, že našla svoju lásku .... škoda no, uvidíme ako sa to vyvinie ďalej :-DDD
God bless you :-**
....ulala!
(Misi255, 22. 10. 2011 18:43)
Ja...
Zostala som bez slov. Absolutety speechless.
Akože vážne!
Toto bola skvelá, úžasná kapitola!!!:) Teraz som ju dočítala, ale mieša sa vo mne toľko pocitov, adrenalínu a radosti!!! Som nadšená, som rada, som blessed!:-*
Začiatok odštartoval hneď zostra...:D Ale najviac sa mi páčilo toto:
"Ak bude mať skôr odvahu sem prísť a nebude mať strach z toho, že by som ho mohla znásilniť."
Nemôžem uveriť jednej veci - niekoľko zaujímavých tém z tejto kapitoly je takmer na vlas rovnakých ako v tej, ktorú som včera dopísala! No na skapanie! A na zlosť!:D Veľmi podobné veci nájdeš, alen len pár. Kde to berieš?? Sme telepaticky prepojené??:D
„Mami, teraz si ma pekne zaskočila. Myslela som si, že ťa budú viac zaujímať Michaelove povahové vlastnosti a nie to, koľko vrstiev make-upu má na tvári. Apropo, nič o tom nevieš, ale pre pokoj tvojej duše. Nenosí to, že by chcel, ale preto, že musí.“
Toto ani nemusím hodnotiť, nádherné slová!!!!! Nečakala by som, že sa Allis tak krásne vyjadrí o Michaelovi pred svojou mamou.
„Prečo nosí make-up a prečo sa líči. A nezdá sa ti, že jeho nos nabral iné tvary, v tom budú isto prsty skúseného plastického chirurga.“
„To takto ti povedala?“
„Nie úplne takto, ale niečo v tom zmysle.“
„Allis, nerob si z toho ťažkú hlavu.“ mávne rukou. „To, že nosí make-up, nie je žiadna tragédia. A že si dal zúžiť nos, bože, je tam toho. Ako keby bol jediný, kto niečo také podstúpil. V Hollywoode podstúpil skrášľujúci zákrok každý druhý človek.“
„Vďaka Linda.“
„Za málo.“ Vďaka Bohu aspoň za Lindu, tá jediná to chápe. Všetko prežíva spolu so mnou, a naopak, ja zase s ňou. Viem, že sa môžem kedykoľvek na ňu obrátiť a spoľahnúť. Je skvelé mať takú dobrú kamarátku akou je Linda.
„Linda, mám ťa rada.“
„Ale to aj ja teba. Poď sem.“ Natiahla sa ku mne a objala ma.
„A nefňukaj, lebo rozplačeš aj mňa.“
Dve kamarátky - dve soulmates. Ach, aké dojímavé! Znelo to naozaj prirodzene, žiadna umelosť, dávam plný počet Linde!
„A ja si myslím, že krajší je Michael.“ Ozvala sa malá Elsie.
„Gény sa nezaprú.“ Vyprskla Linda."
Čo sa už len tu dá kritizovať????? Elsie je moje zlatíčko, a po tomto priznaní (ej, malá beťárka!!:D) ju milujem ostošesť!:)
„Ak chceš môžeš sa pridať k nám.“ Navrhla som mu. Bolo mi ho aj trochu ľúto. Byť sám v takom veľkom byte. A spoločnosť mu robí iba pes bývalej priateľky s menom postavy z Hviezdnych vojen – smutné a depresívne.
Tento odstavec by som v živote nečakala na nejakom blogu na internete, ale rovno v knihe!!! Stručne, ale zároveň veľmi pútavo napísané! Mňam!
„Aj teba sem priviedla nešťastná láska, tak ako mňa?“ So smútkom v očiach odbočil pohľadom.
„Práve naopak. Tu som ju našla.“
TAK TU SI ZABILA!!!!!!!!!!!!!!!!!!
"Práve naopak. Tu som ju našla." Tieto slová mi budú znieť v ušiach do konca života. Achhh, romantické, poetické, ale zožrala som to aj s navijakom, udicou a vlascom!!!!:D <3
Mňamky. Neskutočne si pohladila moje gurmánske chúťky, som ti za to vďačná! Len tak ďalej!!!!
GBY KF!!!!!
Michael
(aďuška-jackie, 20. 9. 2012 9:27)